Andrej Danko dlho hľadal vhodný obal, aby krízu, ktorú rozohral a hneď aj prehral, mohol zabaliť a hodiť svojim voličom ako trofej strany.
Bol však autentický len v jedinej z mnohých vyskúšaných rolí: v pozícii pokoreného šéfa bývalej Slotovej strany.
A tak svoj slogan „hrdo, odborne a slušne“ počas malej letnej krízy definitívne degradoval na frašku a vyjednávanie s koaličnými partnermi na manicko-depresívnu hru.

Stále nie je úplne jasné, či Dankova tlačovka bola naozaj posledným predstavením sezóny.
Vo štvrtok sa snažil vtesnať do kože zodpovedného politika, ktorý ostáva s Robertom Ficom, lebo pre krajinu nie je iná alternatíva než táto vláda. Ale z rukáva mu ešte stále kvapkala eurofondová kauza Plavčana, ktorý neochotne odstupuje až po výzve Roberta Fica.
Ak by tento príbeh bol naozaj o zodpovednosti, tak by žiadna kríza ani nevznikla: Plavčan by sa nikdy nestal ministrom, Fico by nechránil Kaliňáka a dávno by sa odsťahoval od Bašternáka.
Zodpovedné by bolo vládnuť tak, aby krajina nebola rukojemníkom situácie, že tlieska Ficovej stabilite, lebo sa bojí, aby nebolo ešte horšie.