Udalosť týždňa Barcelona
Neurotizáciu Európy zvyšuje ďalší atentát, aj keď džihádistickú bunku – po počiatočných zmätkoch – španielska polícia rozstrieľala. V kontraste k rečiam o hodnotách, ktoré si vziať nedáme, baleniu Eiffelovky do španielskej zástavy a „lampiónovým“ sprievodom solidarity – ktoré musia teroristov ozaj dobre zabávať – sa dá prízvukovať len jedno: Nad „fyzikálne“ dôsledky teroru (sústrasť všetkým rodinám obetí) sú ničivejšie jeho spoločensko-politické presahy, keď čoraz väčšia časť verejnosti prepadáva úzkosti a strate schopnosti nazerať na hrozbu – ktorá nie je ani strategická (ako je napr. Rusko), ani žiadna „vojna civilizácií“ – nehystericky a triezvo.
Džihád rozkladá politikmi šírený postmoderný „feeling“, teda že zo životov miznú neistoty a budúcnosť je predvídateľná a akosi manažovateľná. To je hneď druhý zásadný rozdiel oproti vyčíňaniu Červených brigád, ETA, IRA v minulosti, ktoré životný optimizmus Európy ani regiónov, kde zabíjali, nijako zvlášť nedusili.
Prvým rozdielom je, samozrejme, status obetí. Bývalá generácia teroristov vraždila (takmer výlučne) politikov, ozbrojené zložky a ak civilov, tak iba „nepriateľského“ etnika či vierovyznania. Dnes to môžete byť aj vy, ktokoľvek vrátane detí.
Udalosť SR
SNS zostáva v koalícii. Je to skôr neudalosť, autor nikdy nezapochyboval, ale slovenskú politickú analýzu, ktorá sa normálne zaoberala predčasnými voľbami, by čitateľ oceniť mal. Majú úroveň asi ako Dankove výkony, ktoré známkou 7,2 ocenil augustový Polis, čo je ešte milosrdné. Aj tie dve percentá mínus však majú dostatočnú výrečnosť, aby mu došlo (ak má kam dôjsť), že „najväčší problém, že (...) sa vzájomne kanibalizujeme“, riešil úplne zle.
V Polise – iste, nemusíte mu veriť – vidí celkom zreteľne, že na tanieri ho má nie Fico, ale Kotleba. A to práve a len preto, lebo nerozumie, že z nebezpečných vzťahov, akými sú asymetrické koalície, sa slabší partneri vyvliekajú nie v druhom (prvom), ale v poslednom kvartáli vlády.
Alternatívny výklad, že si iba šikovne „nakypril“ pôdu na delenie rozpočtu a „priority“ SNS, schopnosti Danka preceňuje. A má navyše veľkú dieru: Kažimír nemá na sklade až také miliardy, ktoré by dlhodobo kompenzovali reputačné straty, čo si narobil.
Smer nemusí byť nervózny, Danko ťahá od začiatku za kratší koniec Čítajte Správny krok
Čistý sex bez licencie. Richter tentoraz už AK poslúchne, keďže hneď po výroku GP avizoval obrátenie hodné sv. Pavla. Skutočnosť, že resocializačný závod plný progresívnych výchovných metód ako napr. „sex na rozlúčku“, prežil o rok svoj spravodlivý koniec, je absolútnou politickou zodpovednosťou ministra, ktorý vyvodil úplne opačné konzekvencie z toho istého dôkazového materiálu, čo presvedčil AK a po nej aj GP.
Tým Richter osobne rok ohrozoval psychicko-fyzický vývoj klientov, čo by bolo cez čiaru v každom režime. Okrem Ficovho, samozrejme.
Náznaky Danka/SNS, že ako gesto zmierenia a novej súdržnosti koalície by uvítali „barter“ s Plavčanom, budú zamietnuté, keďže Richter čoby (bývalý?) pokladník je v Smere väčší pes, než sa nazdávajú.
Chybný krok
Stop „sociálnemu dumpingu“. To, že naskákal na Macronovu agendu, by Fica mohlo vyjsť – a verme, že vyjde – pekne draho. Na salzburskú zradu si totiž určite spomenú státisíce Východoeurópanov (vrátane Slovákov), ktorí prídu v „západnej EÚ“ o prácu, keďže – samozrejme - obvyklé francúzske, nemecké atď. mzdy v daných profesiách im slovenskí zamestnávatelia nedajú.
Fico len a len preto, aby čisto vnútropolitickú agendu „jadra“ podoprel činom, zbedačuje vlastných voličov ako spolupáchateľ zásadného obmedzenia jednej zo základných slobôd EÚ – voľného pohybu pracovnej sily. Toto má väčšiu šancu, že mu bude zrátané než čokoľvek iné.
