Autor je politológ
Druhotriedny herec sa neraz musí popasovať s výčitkou, že na javisku „prehráva“.
Andrej Danko nie je dobrý herec. Zachmúrená tvár, patetické reči či čo to je a namiesto drámy iba slovné zvraty. Seriál na dlhé letné večery „Pôjdem až na doraz“ s podtitulom „Mňa nebude on dráždiť!“ o koaličnej kríze alebo kríze stredného veku sa chýli ku koncu a Andrej Danko „prehráva“ aj prehráva jedna radosť.

To, že tento seriál bude mať pokračovanie, je viac než isté. Vláda nepadla, ale preferencie SNS áno. Takúto dobrovoľnú deštrukciu si SNS nepamätá od čias Jána Slotu a jeho opileckých excesov.
Že to v národnej strane dokážu aj za triezva, sme sa stihli presvedčiť. Je smutne symptomatické, že tak ako opitého Slotu kryli a obhajovali nižšie stranícke kádre, zväčša tie isté kádre bez pohnutia brvou vyjadrujú dnes oddanosť postslotovskému kapitánovi.
Keď boli dve SNS...
SNS akoby nemala nijaký pud sebazáchovy. K opatrnosti ich nabáda skúsenosť z palácového prevratu v roku 1999, keď sa SNS po parlamentných voľbách v roku 1998 dostala po vláde s Mečiarom a Ľuptákom do opozície a novou predsedníčkou strany sa stala Anna Malíková (Belousovová).
Vtedy si vykopnutý Slota založil protistranu – Pravú SNS a obidva subjekty sa v nasledujúcich voľbách do parlamentu nedostali. Po zjednotení a návrate do parlamentu nám SNS predviedla vo vláde to najlepšie retro z mečiarizmu, kde už Mečiar len hosťoval a vtedajšie kauzy HZDS s prehľadom zatienili také majstrovské diela ako nástenkový tender a podobné lahôdky.
Slotovi došla opätovne para v roku 2012, keď stranu nedostal do parlamentu a rozhodol sa pre kozmetický „facelift“ partaje s Andrejom Dankom. Ten sa mu odmenil vyhodením zo strany a priviedol SNS späť do parlamentu i vlády.
Dobrý začiatok s Bélom
A vo vláde to SNS ide väčšinou od deviatich k piatim. Nekompetentní alebo v lepšom prípade nemastní-neslaní ministri, poslanci a nominanti. Všade sa to len mihá prepojeniami na biznis a nekalými kšeftmi. Nie nadarmo zlomyseľníci pomenúvajú SNS ako Slovenskú národnú straku.