Problémom by ani nebola samotná smernica o vyslaných pracovníkoch, o ktorej sa teraz hovorí ako o slavkovskej zrade na východoeurópskych zamestnancoch a zničení konkurenčnej výhody.
Možno by sme aj pochopili, ak by sme počuli - napríklad -, že podpis smernice je účinná kúra povolebných nálad v krajinách ako Francúzsko či Rakúsko. Tušíme, že víťazstvom Macrona nad Le Penovou a van der Bellena nad Hoferom sa tlaky, ktoré Národný front a rakúski slobodní úročili, neskončili.
Naopak, víťazní politici sa s nimi musia vyrovnať. Ich politika tak v sebe ponesie zlomky plánov ich oponentov.

To hovoríme nie na ospravedlnenie. Lebo Kern aj Macron zjavne majú ambície, na ktoré Východoeurópan doplatí. Vysvetlenie sme však od Fica nepočuli. Teda ak neberieme "jadro" ako vysvetlenie na všetko, čo sa teraz bude diať.
Naopak, premiér vyštartoval podpísať bez toho, aby doma prebehla debata k celej veci. Nepočuli sme k tomu hlasy opozície, odbornej verejnosti, dotknutých.
A to je Ficov vytrvalý hriech (medzi inými) na demokracii. Toto vylúčenie diskusie.
Samozrejme, vždy je to šanca, aby opozícia vytiahla do boja. A podľa Fica tak len vzniknú hádky a škriepky na úrovni "polobláznov".