ého jazyka netrpia a do krátkych moderných slovenských dejín vstúpili viacerými bonmotmi a sloganmi, sekundárne presne vystihujúcimi, kde leží naša bieda.
Nedá mi nepokúsiť sa o maličký sumár: Vyrovnanie sa s eštebáckou a komunistickou minulosťou vystihujú nielen slová o prázdnych väzniciach pre komunistov, ale aj výrok, že lustračný zákon sa na Slovensku nedodržiava a neskôr ho zrušíme - typické je, že oba povedal ten istý človek. O zahraničnopolitickej orientácii Slovenska svedčia slová, ak neuspejeme na Západe, obrátime sa na Východ. O pluralite a demokracii nočné novembrové heslo "Je po voľbách, zvyknite si". A mohli by sme pokračovať 100 tisíc pracovnými miestami, dokopaním Čechov do federácie, zlatoidkovským valcom, až sa budú všetci diviť, Neografiou pre Maticu za korunu...
Náš pán premiér však v tomto heslovitom boľševickom ťažení nie je sám. O záväznosti politických programov a predvolebných sľubov vypovedá S. Kozlík (HZDS) postrehom o predvolebných bonmotoch. O slobode elektronických médií D. Slobodník (HZDS) výrokom "elektronické médiá dostať do rúk a všetko bude inak". O nezávislosti vyšetrovania trestných činov Ľ. Hudek (HZDS) slovami o "kopnutí vyšetrovateľa do gulí". O čistote privatizačného procesu Š. Gavorník (ZRS) útechou "čistí sú len tí kamenní v parku" a o kvalifikovanosti privatizačných rozhodnutí V. Moric (SNS) - "rozhodujúca je vernosť". O úcte k hlave štátu I. Gašparovič (HZDS) poznámkou o "starom chujovi".