Autor je ekonóm a vysokoškolský pedagóg
Japonsko zažíva najdlhšiu expanziu za posledných viac ako desať rokov. V japonských reáliách na takéto superlatívy stačí šesť kvartálov po sebe. Svojho času najdynamickejšia ekonomika sveta totiž zápasí s absenciou ekonomického rastu už od roku 1992.
Za obnovu rastu Japonci z veľkej časti vďačia politike súčasného premiéra Šinza Abého a guvernéra centrálnej banky Harukihou Kurodu. Abe založil hospodársku politiku na troch pilieroch – štrukturálnych reformách, fiškálnych stimuloch a agresívnej monetárnej expanzii.
Zdá sa však, že „abenomika“ nemusí pokračovať v podobe, v akej ju Japonci poznajú. Problémom nie je ani tak monetárny pilier. Je pravda, že mandát Kurodu sa skončí na budúci rok a od získania nezávislosti centrálnej banky žiaden guvernér neslúžil dve obdobia.
Japonskí ekonómovia však tvrdia, že práve Kuroda bude prvý, kto si guvernérstvo zopakuje. Ak by aj nie, druhý potenciálny kandidát – Takatoshi Ito – by s najväčšou pravdepodobnosťou pokračoval v nastúpenom trende.
