Exekučná amnestia - a zvlášť (z princípu) tá, ktorú ohlasujú Smer-SNS-Híd - je na prvé počutie morálne opodstatnená asi ako Mečiarova. V druhom čítaní sa však vec komplikuje až do miery, že jednoznačné vyjadrenie zo stĺpčeka nezaznie.
Plošné odpúšťanie dlhov štátom je šlabikárový príklad morálneho hazardu.
Exekučná amnestia: Koalícia naznačila, čo s dlhmi v Sociálnej poisťovni Čítajte Čo sa žiada ešte trikrát podčiarknuť v situácii, keď obozretnosť ku spotrebiteľským úverom je definitívne minulosťou a heslo, pod ktorým banky vnucujú kreditné, debetné a iné karty, znie „môžete si kúpiť hocičo a nemusíte mať na to peniaze“.
Amnestia neplatičom napr. poistenia je výzvou platičom, aby sa nad sebou vážne zamysleli…
Zároveň vieme, že vymáhanie dlhov je často - iste nie vždy - jeden z najšpinavších biznisov, aké existujú. Dlžníci zanedbateľných súm sú obete, ktoré sťahujú z kože náklady exekútorov a právnikov. Splatenie dlhu tu funguje ako metóda finančnej likvidácie zraniteľnej osoby.
Debata, že si za to môžu sami, je pravdivá pre časť dlžníkov, ale pre časť vôbec nie. Spravodlivosť v tom nie je a nenastolí ju ani amnestia.
