Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Pred pár týždňami som bola v Chorvátsku na svadbe. Brali sa Afganec a Chorvátka, obaja občania Holandska. Keďže nevesta je zo Splitu, svadba bola tam. A bola to veru krásna veselica na brehu mora, jedlo, pilo a tancovalo sa až do rána.
Na tejto svadbe nikto neriešil náboženské alebo iné rozdiely. Obe rodiny sa spolu bavili, na pódiu sa pravidelne striedali afganský a chorvátsky dídžej. Každá časť rodiny tancovala aj na pesničky tej druhej a vzájomne si pripravili program, ktorý ukázal tradície jedných aj druhých. Malo to veľký úspech.
Rovnako to bolo aj počas dní pred svadbou a po nej. Afganská časť rodiny pricestovala z Holandska, prenajali si preto dom pri pláži. Ženy, deti a muži trávili väčšinu dňa na pláži, burkiny nemal nikto a šatku mala akurát stará mama.
Minulý týždeň zverejnila nemecká Bertelsmannova nadácia výsledky výskumu, do ktorého sa zapojilo 10-tisíc ľudí z Nemecka, Francúzska, Rakúska, zo Švajčiarska a z Turecka. Podľa štúdie väčšina oslovených moslimov (75 %) má pravidelný spoločenský kontakt s nemoslimami a trávi s nimi voľný čas, pre tri štvrtiny z nich je prvým jazykom nemčina a viac ako 90 % sa cíti úzko spätých s krajinou, v ktorej žijú. Rovnako ako ostatní sa väčšina z nich snaží dosiahnuť vzdelanie a pracovné uplatnenie.