Visegrád mal byť transfúziou pre starú Európu, potom, čo si ľudia rozobrali ostnatý plot ako suvenír totalitného režimu. A nadýchli sa novonadobudnutej slobody. Západ trpezlivo vyčkával, kým mladé demokracie prekonajú detské choroby, na ktoré ešte nemali vyvinuté účinné protilátky.
Hlásili sa o slovo noví vodcovia a sľubovali, že svoje krajiny dopravia do Európy. Do rodiny, kam vždy patrili. Ale tým, že niektorí nával moci nezvládli, dnes vykrajujú svoje krajiny z kedysi vytúženej Európy.

Naučili sa autokraciu zamaskovať ako nový druh demokracie, ktorá krajinu postupne oberá o slobodu, škrtí nezávislú tlač a podreže kľúčové inštitúcie.
Viktor Orbán postupne rozmontoval liberálnu demokraciu a inšpiroval Poľsko, ktoré teraz siaha na slobody, za ktoré pred viac ako štvrťstoročím Poliaci štrajkovali.
Mnohí verili, že historická skúsenosť s neslobodou vytvorí v ľuďoch dostatočnú ostražitosť, aby si demokraciu a slobodu chránili, a tých, ktorí ju ohrozujú, odmietli. Príbeh Poľska a Maďarska však naznačuje, že časť obyvateľstva tých, ktorí vracajú krajiny do temných čias, neodmietne.