SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

O čom sa rozpráva, keď sa rozpráva o jadre

V EÚ prebieha debata o spoločnej budúcnosti. Diskusie o našom smerovaní do európskeho jadra či periférie sa vedú aj u nás. Čo si však predstaviť pod tým povestným jadrom?

Dušan ChrenekDušan Chrenek (Zdroj: archív)

Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Podarí sa Slovensku začleniť do jadra EÚ alebo sa o to radšej ani nemá usilovať? Pri počúvaní lídrov najsilnejších strán sa niekedy môže zdať, ako keby naša krajina smerovala k veľkému civilizačnému konfliktu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Argumenty za sa pritom opierajú predovšetkým o ekonomické prínosy, kým argumenty proti sú spájané najmä so šírením obáv z prílišnej previazanosti či otvorenosti.

Áno, v EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa v týchto i ďalších témach musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“.

SkryťVypnúť reklamu

Diskusie zďaleka nie sú ukončené a záleží preto na každom názore. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o žiadnom superštáte požierajúcom vlastné deti.

Posilnenie eurozóny

O čom teda politici hovoria, keď hovoria o našom smerovaní do jadra? Veľa sa dá vyčítať z diskusných dokumentov, ktoré v priebehu jari vydávala Európska komisia a ktoré opisujú rôzne scenáre smerovania EÚ v najdôležitejších oblastiach. A to od obmedzenia spolupráce iba na jednotný trh cez Európu rôznych rýchlostí až po zjednotenejšiu a silnejšiu Úniu. Pozrime sa teda, čo konkrétne by pre nás účasť v jadre európskej integrácie znamenala.

Slovensko už dnes vďaka členstvu v eurozóne sedí a rozhoduje za rovnakým stolom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko a Francúzsko.

SkryťVypnúť reklamu

Vplyv euroskupiny v EÚ sa po odchode Spojeného kráľovstva ešte zvýši a tieto krajiny tak budú presadzovať silnejšie a efektívnejšie nástroje na ochranu svojich členov pred krízami, ako bola tá spred niekoľkých rokov. Práve eurozóna by mohla byť základom na ďalšie posilnenie európskej integrácie.

Znamenalo by to napríklad dobudovanie bankovej únie, lepšie prepojenie európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami či zriadenie postu ministra financií eurozóny, alebo vytvorenie Európskeho menového fondu. Všetky tieto kroky posilňujú prioritu silnejšieho a odolnejšieho eura, ktoré už dnes používa 19 štátov EÚ a postupne sa majú pridávať aj ďalšie.

Sociálna Európa

V médiách sa dnes hovorí najmä o návrhu na rovnaké odmeňovanie zamestnancov všetkých krajín Únie pracujúcich na rovnakom mieste. Požiadavky na silnejšie prepojenie v sociálnej oblasti však siahajú omnoho ďalej, hoci EÚ má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie.

SkryťVypnúť reklamu

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania.

Už dnes európska legislatíva garantuje všetkým zamestnancom v Únii právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.

Nové návrhy sa týkajú najmä oblastí, ako sú zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov, flexibilnejšie pracovné podmienky pre matky s deťmi či rozšírenie sociálnej ochrany aj pre živnostníkov.

Európska obrana

Spoločná európska obrana patrí medzi oblasti, kde sa nám dosiaľ nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. Vývoj v posledných rokoch nám však čoraz jasnejšie ukazuje, že spoliehať sa iba na „mäkkú silu“ diplomacie alebo na spojenectvo s USA a ďalšími krajinami nestačí.

Nejde pritom len o jednotky spoločného nasadenia, ale aj o efektívnosť a nákladnosť našich armád, ktoré sú vybavené veľmi rôznorodou a často nekompatibilnou výzbrojou.

SkryťVypnúť reklamu

V EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o superštáte požierajúcom vlastné deti.

Len spoločnými obstarávaniami techniky by sa podľa odhadov dalo ročne ušetriť až 30 percent výdavkov na obranu.

Európske financie

EÚ po rozhodnutí o odchode Spojeného kráľovstva stojí pred výzvou, ako za menej peňazí dosiahnuť lepšie výsledky.

O citeľnú časť rozpočtu totiž prídeme práve v čase, keď obyvatelia na EÚ kladú aj nové nároky v podobe silnejšej ochrany hraníc a boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, boja proti zmenám klímy či posilňovania konkurencieschopnosti Európy cez výskum a inovácie.

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania. Táto oblasť je nesmierne dôležitá aj pre Slovensko, ktoré dlhodobo patrí medzi najväčších čistých príjemcov podpory z eurofondov. Len v rokoch 2014 až 2020 môžeme z európskeho rozpočtu čerpať až o 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme.

SkryťVypnúť reklamu

Spoločné hodnoty

Načrtnúť by sme podobne mohli aj ďalšie oblasti. Vážne sa musíme zamýšľať aj nad témami, ako sú efektívnejšia ochrana životného prostredia, boj proti korupcii napríklad cez vytvorenie európskeho prokurátora, účinnejšia vymožiteľnosť práva či pomoc slabším a znevýhodneným. Všetky spomínané témy by však malo spájať jedno – nemali by sme sa pri nich spreneveriť európskym hodnotám, ako sú demokracia, ochrana ľudských práv či solidarita.

Rozhodnutie, akú budúcnosť v EÚ si napokon zvolíme, bude mať veľký vplyv aj na našu každodennú realitu. S 27 krajinami Únie totiž máme spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou z nich i spoločnú menu a hranice.

Vďaka európskej solidarite a výhodám spoločného trhu sa aj Slovensko rýchlejšie rozvíja. Náš úspech tak bude aj naďalej významne previazaný s tým, aká silná a akcieschopná dokáže byť celá Únia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  3. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 666
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 673
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 940
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 248
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 025
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 579
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Cenové plafóny sú priamou cestou do nedostatkovej ekonomiky.


7 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky)


10 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Szijjártó si pochvaľoval Fica.


11 h
Peter Schutz.

Prečo by malo byť podľa pravidiel a rozumu akurát odchádzanie vlády?


12 h

Blogy SME

  1. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  2. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  3. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  4. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  5. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  6. Stano Kočiš: A riekol majster
  7. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  8. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 66 479
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 516
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 558
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 028
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 209
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 880
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu