PÍŠE DUŠAN CHRENEK

O čom sa rozpráva, keď sa rozpráva o jadre

V EÚ prebieha debata o spoločnej budúcnosti. Diskusie o našom smerovaní do európskeho jadra či periférie sa vedú aj u nás. Čo si však predstaviť pod tým povestným jadrom?

Dušan Chrenek(Zdroj: archív)

Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Podarí sa Slovensku začleniť do jadra EÚ alebo sa o to radšej ani nemá usilovať? Pri počúvaní lídrov najsilnejších strán sa niekedy môže zdať, ako keby naša krajina smerovala k veľkému civilizačnému konfliktu.

Argumenty za sa pritom opierajú predovšetkým o ekonomické prínosy, kým argumenty proti sú spájané najmä so šírením obáv z prílišnej previazanosti či otvorenosti.

Áno, v EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa v týchto i ďalších témach musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“.

Článok pokračuje pod video reklamou

Diskusie zďaleka nie sú ukončené a záleží preto na každom názore. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o žiadnom superštáte požierajúcom vlastné deti.

Posilnenie eurozóny

O čom teda politici hovoria, keď hovoria o našom smerovaní do jadra? Veľa sa dá vyčítať z diskusných dokumentov, ktoré v priebehu jari vydávala Európska komisia a ktoré opisujú rôzne scenáre smerovania EÚ v najdôležitejších oblastiach. A to od obmedzenia spolupráce iba na jednotný trh cez Európu rôznych rýchlostí až po zjednotenejšiu a silnejšiu Úniu. Pozrime sa teda, čo konkrétne by pre nás účasť v jadre európskej integrácie znamenala.

Slovensko už dnes vďaka členstvu v eurozóne sedí a rozhoduje za rovnakým stolom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko a Francúzsko.

Vplyv euroskupiny v EÚ sa po odchode Spojeného kráľovstva ešte zvýši a tieto krajiny tak budú presadzovať silnejšie a efektívnejšie nástroje na ochranu svojich členov pred krízami, ako bola tá spred niekoľkých rokov. Práve eurozóna by mohla byť základom na ďalšie posilnenie európskej integrácie.

Znamenalo by to napríklad dobudovanie bankovej únie, lepšie prepojenie európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami či zriadenie postu ministra financií eurozóny, alebo vytvorenie Európskeho menového fondu. Všetky tieto kroky posilňujú prioritu silnejšieho a odolnejšieho eura, ktoré už dnes používa 19 štátov EÚ a postupne sa majú pridávať aj ďalšie.

Sociálna Európa

V médiách sa dnes hovorí najmä o návrhu na rovnaké odmeňovanie zamestnancov všetkých krajín Únie pracujúcich na rovnakom mieste. Požiadavky na silnejšie prepojenie v sociálnej oblasti však siahajú omnoho ďalej, hoci EÚ má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie.

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania.

Už dnes európska legislatíva garantuje všetkým zamestnancom v Únii právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.

Nové návrhy sa týkajú najmä oblastí, ako sú zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov, flexibilnejšie pracovné podmienky pre matky s deťmi či rozšírenie sociálnej ochrany aj pre živnostníkov.

Európska obrana

Spoločná európska obrana patrí medzi oblasti, kde sa nám dosiaľ nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. Vývoj v posledných rokoch nám však čoraz jasnejšie ukazuje, že spoliehať sa iba na „mäkkú silu“ diplomacie alebo na spojenectvo s USA a ďalšími krajinami nestačí.

Nejde pritom len o jednotky spoločného nasadenia, ale aj o efektívnosť a nákladnosť našich armád, ktoré sú vybavené veľmi rôznorodou a často nekompatibilnou výzbrojou.

V EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o superštáte požierajúcom vlastné deti.

Len spoločnými obstarávaniami techniky by sa podľa odhadov dalo ročne ušetriť až 30 percent výdavkov na obranu.

Európske financie

EÚ po rozhodnutí o odchode Spojeného kráľovstva stojí pred výzvou, ako za menej peňazí dosiahnuť lepšie výsledky.

O citeľnú časť rozpočtu totiž prídeme práve v čase, keď obyvatelia na EÚ kladú aj nové nároky v podobe silnejšej ochrany hraníc a boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, boja proti zmenám klímy či posilňovania konkurencieschopnosti Európy cez výskum a inovácie.

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania. Táto oblasť je nesmierne dôležitá aj pre Slovensko, ktoré dlhodobo patrí medzi najväčších čistých príjemcov podpory z eurofondov. Len v rokoch 2014 až 2020 môžeme z európskeho rozpočtu čerpať až o 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme.

Spoločné hodnoty

Načrtnúť by sme podobne mohli aj ďalšie oblasti. Vážne sa musíme zamýšľať aj nad témami, ako sú efektívnejšia ochrana životného prostredia, boj proti korupcii napríklad cez vytvorenie európskeho prokurátora, účinnejšia vymožiteľnosť práva či pomoc slabším a znevýhodneným. Všetky spomínané témy by však malo spájať jedno – nemali by sme sa pri nich spreneveriť európskym hodnotám, ako sú demokracia, ochrana ľudských práv či solidarita.

Rozhodnutie, akú budúcnosť v EÚ si napokon zvolíme, bude mať veľký vplyv aj na našu každodennú realitu. S 27 krajinami Únie totiž máme spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou z nich i spoločnú menu a hranice.

Vďaka európskej solidarite a výhodám spoločného trhu sa aj Slovensko rýchlejšie rozvíja. Náš úspech tak bude aj naďalej významne previazaný s tým, aká silná a akcieschopná dokáže byť celá Únia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 14 797
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 610
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 420
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 083
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 980
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 600
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 787
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 204
  9. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 057
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 710

Téma: Európska únia


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zálohovanie PET fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko vo finále MS vo futbale? Nie je to utópia

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

O všetkom vedela vopred.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček šéfredaktorky

Trump si pri Putinovi vystačil s frázami a klišé

Interpretácie budú iné v každom tábore.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Putin si to vychutnal ešte viac ako Trump

Putin sa opäť priznal, že Krym bola hra Kremľa.

Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudia, ktorí chodili na námestia, majú v Čižnárovi spojenca

Prípady farmárov nie sú náhodné a zriedkavé.

Správne zrkadlo (Sliacky)

Karikatúra denníka Sme (kreslí Sliacky)

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.