Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Podarí sa Slovensku začleniť do jadra EÚ alebo sa o to radšej ani nemá usilovať? Pri počúvaní lídrov najsilnejších strán sa niekedy môže zdať, ako keby naša krajina smerovala k veľkému civilizačnému konfliktu.
Argumenty za sa pritom opierajú predovšetkým o ekonomické prínosy, kým argumenty proti sú spájané najmä so šírením obáv z prílišnej previazanosti či otvorenosti.
Áno, v EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa v týchto i ďalších témach musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“.
Diskusie zďaleka nie sú ukončené a záleží preto na každom názore. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o žiadnom superštáte požierajúcom vlastné deti.
Posilnenie eurozóny
O čom teda politici hovoria, keď hovoria o našom smerovaní do jadra? Veľa sa dá vyčítať z diskusných dokumentov, ktoré v priebehu jari vydávala Európska komisia a ktoré opisujú rôzne scenáre smerovania EÚ v najdôležitejších oblastiach. A to od obmedzenia spolupráce iba na jednotný trh cez Európu rôznych rýchlostí až po zjednotenejšiu a silnejšiu Úniu. Pozrime sa teda, čo konkrétne by pre nás účasť v jadre európskej integrácie znamenala.
Slovensko už dnes vďaka členstvu v eurozóne sedí a rozhoduje za rovnakým stolom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko a Francúzsko.
Vplyv euroskupiny v EÚ sa po odchode Spojeného kráľovstva ešte zvýši a tieto krajiny tak budú presadzovať silnejšie a efektívnejšie nástroje na ochranu svojich členov pred krízami, ako bola tá spred niekoľkých rokov. Práve eurozóna by mohla byť základom na ďalšie posilnenie európskej integrácie.
Znamenalo by to napríklad dobudovanie bankovej únie, lepšie prepojenie európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami či zriadenie postu ministra financií eurozóny, alebo vytvorenie Európskeho menového fondu. Všetky tieto kroky posilňujú prioritu silnejšieho a odolnejšieho eura, ktoré už dnes používa 19 štátov EÚ a postupne sa majú pridávať aj ďalšie.
Sociálna Európa
V médiách sa dnes hovorí najmä o návrhu na rovnaké odmeňovanie zamestnancov všetkých krajín Únie pracujúcich na rovnakom mieste. Požiadavky na silnejšie prepojenie v sociálnej oblasti však siahajú omnoho ďalej, hoci EÚ má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie.
“Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania.
„
Už dnes európska legislatíva garantuje všetkým zamestnancom v Únii právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.
Nové návrhy sa týkajú najmä oblastí, ako sú zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov, flexibilnejšie pracovné podmienky pre matky s deťmi či rozšírenie sociálnej ochrany aj pre živnostníkov.
Európska obrana
Spoločná európska obrana patrí medzi oblasti, kde sa nám dosiaľ nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. Vývoj v posledných rokoch nám však čoraz jasnejšie ukazuje, že spoliehať sa iba na „mäkkú silu“ diplomacie alebo na spojenectvo s USA a ďalšími krajinami nestačí.
Nejde pritom len o jednotky spoločného nasadenia, ale aj o efektívnosť a nákladnosť našich armád, ktoré sú vybavené veľmi rôznorodou a často nekompatibilnou výzbrojou.
“V EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o superštáte požierajúcom vlastné deti.
„
Len spoločnými obstarávaniami techniky by sa podľa odhadov dalo ročne ušetriť až 30 percent výdavkov na obranu.
Európske financie
EÚ po rozhodnutí o odchode Spojeného kráľovstva stojí pred výzvou, ako za menej peňazí dosiahnuť lepšie výsledky.
O citeľnú časť rozpočtu totiž prídeme práve v čase, keď obyvatelia na EÚ kladú aj nové nároky v podobe silnejšej ochrany hraníc a boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, boja proti zmenám klímy či posilňovania konkurencieschopnosti Európy cez výskum a inovácie.
Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania. Táto oblasť je nesmierne dôležitá aj pre Slovensko, ktoré dlhodobo patrí medzi najväčších čistých príjemcov podpory z eurofondov. Len v rokoch 2014 až 2020 môžeme z európskeho rozpočtu čerpať až o 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme.
Spoločné hodnoty
Načrtnúť by sme podobne mohli aj ďalšie oblasti. Vážne sa musíme zamýšľať aj nad témami, ako sú efektívnejšia ochrana životného prostredia, boj proti korupcii napríklad cez vytvorenie európskeho prokurátora, účinnejšia vymožiteľnosť práva či pomoc slabším a znevýhodneným. Všetky spomínané témy by však malo spájať jedno – nemali by sme sa pri nich spreneveriť európskym hodnotám, ako sú demokracia, ochrana ľudských práv či solidarita.
Rozhodnutie, akú budúcnosť v EÚ si napokon zvolíme, bude mať veľký vplyv aj na našu každodennú realitu. S 27 krajinami Únie totiž máme spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou z nich i spoločnú menu a hranice.
Vďaka európskej solidarite a výhodám spoločného trhu sa aj Slovensko rýchlejšie rozvíja. Náš úspech tak bude aj naďalej významne previazaný s tým, aká silná a akcieschopná dokáže byť celá Únia.
