PÍŠE DUŠAN CHRENEK

O čom sa rozpráva, keď sa rozpráva o jadre

V EÚ prebieha debata o spoločnej budúcnosti. Diskusie o našom smerovaní do európskeho jadra či periférie sa vedú aj u nás. Čo si však predstaviť pod tým povestným jadrom?

Dušan Chrenek(Zdroj: archív)

Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Podarí sa Slovensku začleniť do jadra EÚ alebo sa o to radšej ani nemá usilovať? Pri počúvaní lídrov najsilnejších strán sa niekedy môže zdať, ako keby naša krajina smerovala k veľkému civilizačnému konfliktu.

Argumenty za sa pritom opierajú predovšetkým o ekonomické prínosy, kým argumenty proti sú spájané najmä so šírením obáv z prílišnej previazanosti či otvorenosti.

Áno, v EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa v týchto i ďalších témach musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“.

Diskusie zďaleka nie sú ukončené a záleží preto na každom názore. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o žiadnom superštáte požierajúcom vlastné deti.

Posilnenie eurozóny

O čom teda politici hovoria, keď hovoria o našom smerovaní do jadra? Veľa sa dá vyčítať z diskusných dokumentov, ktoré v priebehu jari vydávala Európska komisia a ktoré opisujú rôzne scenáre smerovania EÚ v najdôležitejších oblastiach. A to od obmedzenia spolupráce iba na jednotný trh cez Európu rôznych rýchlostí až po zjednotenejšiu a silnejšiu Úniu. Pozrime sa teda, čo konkrétne by pre nás účasť v jadre európskej integrácie znamenala.

Slovensko už dnes vďaka členstvu v eurozóne sedí a rozhoduje za rovnakým stolom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko a Francúzsko.

Vplyv euroskupiny v EÚ sa po odchode Spojeného kráľovstva ešte zvýši a tieto krajiny tak budú presadzovať silnejšie a efektívnejšie nástroje na ochranu svojich členov pred krízami, ako bola tá spred niekoľkých rokov. Práve eurozóna by mohla byť základom na ďalšie posilnenie európskej integrácie.

Znamenalo by to napríklad dobudovanie bankovej únie, lepšie prepojenie európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami či zriadenie postu ministra financií eurozóny, alebo vytvorenie Európskeho menového fondu. Všetky tieto kroky posilňujú prioritu silnejšieho a odolnejšieho eura, ktoré už dnes používa 19 štátov EÚ a postupne sa majú pridávať aj ďalšie.

Sociálna Európa

V médiách sa dnes hovorí najmä o návrhu na rovnaké odmeňovanie zamestnancov všetkých krajín Únie pracujúcich na rovnakom mieste. Požiadavky na silnejšie prepojenie v sociálnej oblasti však siahajú omnoho ďalej, hoci EÚ má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie.

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania.

Už dnes európska legislatíva garantuje všetkým zamestnancom v Únii právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku.

Nové návrhy sa týkajú najmä oblastí, ako sú zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov, flexibilnejšie pracovné podmienky pre matky s deťmi či rozšírenie sociálnej ochrany aj pre živnostníkov.

Európska obrana

Spoločná európska obrana patrí medzi oblasti, kde sa nám dosiaľ nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. Vývoj v posledných rokoch nám však čoraz jasnejšie ukazuje, že spoliehať sa iba na „mäkkú silu“ diplomacie alebo na spojenectvo s USA a ďalšími krajinami nestačí.

Nejde pritom len o jednotky spoločného nasadenia, ale aj o efektívnosť a nákladnosť našich armád, ktoré sú vybavené veľmi rôznorodou a často nekompatibilnou výzbrojou.

V EÚ skutočne existujú rôzne názory na ekonomickú spoluprácu členských štátov, spoločné právomoci či mieru solidarity. Otázka však nestojí tak, že sa musíme rozhodnúť len pre extrémy typu „všetko alebo nič“. Ani zástancovia rýchlejšej európskej integrácie pritom neblúznia o superštáte požierajúcom vlastné deti.

Len spoločnými obstarávaniami techniky by sa podľa odhadov dalo ročne ušetriť až 30 percent výdavkov na obranu.

Európske financie

EÚ po rozhodnutí o odchode Spojeného kráľovstva stojí pred výzvou, ako za menej peňazí dosiahnuť lepšie výsledky.

O citeľnú časť rozpočtu totiž prídeme práve v čase, keď obyvatelia na EÚ kladú aj nové nároky v podobe silnejšej ochrany hraníc a boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, boja proti zmenám klímy či posilňovania konkurencieschopnosti Európy cez výskum a inovácie.

Ak Únia nebude chcieť výrazne okresať výdavky napríklad obmedzením eurofondov, bude musieť hľadať priestor na úspory, ako aj pripraviť reformu financovania EÚ s cieľom hľadať aj úplne nové zdroje financovania. Táto oblasť je nesmierne dôležitá aj pre Slovensko, ktoré dlhodobo patrí medzi najväčších čistých príjemcov podpory z eurofondov. Len v rokoch 2014 až 2020 môžeme z európskeho rozpočtu čerpať až o 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme.

Spoločné hodnoty

Načrtnúť by sme podobne mohli aj ďalšie oblasti. Vážne sa musíme zamýšľať aj nad témami, ako sú efektívnejšia ochrana životného prostredia, boj proti korupcii napríklad cez vytvorenie európskeho prokurátora, účinnejšia vymožiteľnosť práva či pomoc slabším a znevýhodneným. Všetky spomínané témy by však malo spájať jedno – nemali by sme sa pri nich spreneveriť európskym hodnotám, ako sú demokracia, ochrana ľudských práv či solidarita.

Rozhodnutie, akú budúcnosť v EÚ si napokon zvolíme, bude mať veľký vplyv aj na našu každodennú realitu. S 27 krajinami Únie totiž máme spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou z nich i spoločnú menu a hranice.

Vďaka európskej solidarite a výhodám spoločného trhu sa aj Slovensko rýchlejšie rozvíja. Náš úspech tak bude aj naďalej významne previazaný s tým, aká silná a akcieschopná dokáže byť celá Únia.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 16 070
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 388
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 292
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 130
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 378
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 941
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 881
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 718
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 638
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 496

Téma: Európska únia


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

November nemôže za to, ako sme premárnili 28 rokov

Dvadsaťosem rokov po 17. novembri tragicky zaostávame za krajinami, ku ktorým sme sa chceli priblížiť.