Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Do Japonska sa rád vraciam. Nielen pre jeho úžasnú prírodu a kultúru. Japonsko je krajina, ktorá veľmi predbehla zvyšok sveta, v dobrom i zlom. Superrýchle vlaky tam začali jazdiť už v 60. rokoch minulého storočia.
Počítače a mobily sa v Japonsku masovo presadili skôr ako inde. A s nimi aj také veci ako závislosť od počítačových hier a sociálnych sietí. Ak chceme vedieť, s akými problémami sa budeme boriť v blízkej budúcnosti, súčasné Japonsko nám o tom veľa napovie.
Nie je tajomstvom, že Japonsko je najrýchlejšie starnúcou vyspelou krajinou sveta. Iné je však o tom čítať a iné je to vidieť na vlastné oči. Pri mojej návšteve v lete tohto roku ma zaujali nielen rýchla a absolútne presná doprava a high-tech záchody s ovládacími panelmi (lahôdka pre technických nadšencov), ale aj viditeľne starší personál v obchodoch, reštauráciách a službách.
Usmievavé seniorky obsluhujú hostí pri raňajkách v hoteli. Ujko taxikár so šedivými vlasmi a hrubými okuliarmi úctivo otvára dvere na aute. Deduškovia usilovne mávajúci výstražnými zástavkami pri opravách na diaľnici.
Pilot - dôchodca?
Neviem, kto pilotoval naše lietadlo pri miestnom lete. Ale pokojne to mohol byť dôchodca. Japonsko má nedostatok pilotov. Vláda predĺžila maximálny vek pre pilotov na 68 rokov. Uvažuje, že ho v budúcnosti posunie na 70. V strojárskych fabrikách možno nájsť zamestnancov aj starších ako 80 rokov. Postoj manažérov je jasný: vyhadzovať z roboty kvalifikovaných ľudí pre vek je mrhaním zdrojov. Ak sú ochotní pracovať, nech pracujú.
Naši zamestnávatelia objavili starnutie populácie minulý rok. Mnohí z nich ešte stále netušia, že za súčasným nedostatkom pracovných síl nie je rast ekonomiky (ktorý zďaleka nie je ohromujúci), ale odchod do dôchodku silnej generácie z 50. rokov minulého storočia.
Japonskí zamestnávatelia sa so starnutím populácie potýkajú už tri desaťročia. A prispôsobili sa. V krajine, kde imigrácia je takmer tabu, zamestnávateľom neostáva nič iné ako obrátiť na svojich bývalých zamestnancov v dôchodkovom veku.
Je to v podstate jediný zdroj pracovnej sily, ktorý v Japonsku zostal. A celkom výhodný. Dôchodcovia akceptujú nižšiu mzdu i prácu na čiastočný úväzok. Neodchádzajú na materskú. Sú verní a neprebiehajú k inému zamestnávateľovi, ktorý im dá o pár tisíc jenov viac.
Penzie nie sú nič extra
Japonské firmy teda radi berú aj starších pracovníkov. Ale chcú starší Japonci robiť? Faktom je, že mnohí musia. Japonsko je bohatá krajina s vysokým mzdami a životnou úrovňou. Japonské dôchodky však nie sú nijako oslňujúce. Slovenský priemerný dôchodok zo Sociálnej poisťovne nahrádza asi 46 percent hrubej mzdy. Japonský len 35 %.
Pravidlá na verejný dôchodok sú stanovené omnoho prísnejšie ako na Slovensku. Aby japonský dôchodca dostal spomínaných 35 percent priemernej mzdy musí odpracovať 40 rokov. Ak pracuje kratšie, kráti sa aj výška dôchodku. Minimálny dôchodok je v Japonsku stanovený na hodnotu 16 percent hrubej mzdy. Vyžiť z takého príjmu je nemožné najmä vo veľkom meste.
