Autorský omyl z tohto miesta, že brexitové rokovania, ktoré sa mali začať a aj sa začali 20. júna, výsledok britských volieb stopne na neurčito, síce neteší, lenže pointa z júna sa nezmenila: Do roka a do dňa dohoda EÚ - Británia na svete nebude. Do roka a dňa (či pár mesiacov) preto, lebo 27 ratifikácií v 27 parlamentoch zožerie zvyšok času do „deadlinu“ v marci 2019.
Zásadné v obraze je vzdanie sa preferencie tzv. tvrdého brexitu, a z toho odvodenej doktríny „lepšia žiadna dohoda ako zlá dohoda“. O odklone povolebnej Mayovej od Mayovej predvolebnej ešte presvedčivejšie ako zmäkčená rétorika vypovedá augustový scenár brexitu. Vláda mu dala publicitu zrejme aj preto, aby na tretie stretnutie s Barnierom (šéf európskeho tímu) prišiel minister Davis s predstavou, ktorá je verejná, a dá sa konfrontovať.
Prechodové obdobie, ktoré Briti navrhujú po marci 2019, až tak neprekvapuje, o čosi viac už konzervovanie vzťahov a väzieb v súčasnom stave počas jeho trvania. Kto vie čítať, to číta tak, že brexit formálne áno, ale bez suverenity Westminsteru.
Pričom zaujímavé a – možno, možno – aj kľúčové je (bude), že to prechodové obdobie nemá ostré časové vymedzenie, ako má článok 50 z Lisabonu. David Davis iste môže rozprávať, že do volieb 2022 prechodová fáza musí skončiť, to však nie je nič viac ako politická deklarácia.
