Bola to hrozná štvrť. Nikto slušný a príčetný tam nemal záujem vkročiť, nieto ešte bývať. Legendárny Brownsville v New Yorku. Niečo ako Pentagon v Bratislave alebo košický Luník. Sociálne byty, zanedbané okolie, všade gangy mladistvých, ktoré sa potulovali ulicami a buď bojovali proti sebe, alebo prepadávali chodcov. Drogy, krádeže, lúpeže, výtržnosti.
Deti vyrastali v neveselej prítomnosti, pred nimi beznádejná budúcnosť. Z času na čas sa vedenie mesta rozhodlo nasadiť do štvrte viac policajtov, ale nikdy to nemalo výraznejší efekt.
Tak to šlo až do roku 2003. Vtedy sa na čelo útvaru polície, pod ktorú spadali sociálne byty v Brownsville, dostala dôstojníčka Joanne Jaffeová. Tá videla problém inak a začala proces, ktorého výsledkom bol zázrak.
Sledujeme ťa...
Jaffeová postavila na parkovisko sociálnych bytov karavan a doň umiestnila policajnú stanicu. Píše o nej Malcolm Gladwell v knihe Dávid a Goliáš. Potom sa Jaffeová veľmi starostlivo venovala výberu policajtov do svojho oddielu. Mali to byť policajti, ktorí mali radi deti, boli sami otcami a boli nastavení tak, že chceli mladistvých správne nasmerovať, a nie iba trestať.
Ďalším krokom bolo vytvorenie zoznamu všetkých obyvateľov okrsku do 18 rokov, ktorí boli aspoň raz zatknutí. Na zozname bolo vyše sto detí. Tých zaradila Jaffeová do Programu proti kriminalite mladistvých.
A so všetkými zo zoznamu, ale aj s ich rodičmi, sa Jaffeová stretla a povedala im: „Ste zaradení do programu. A ten spočíva v tom, že vám dáme možnosť voľby. Chceme urobiť všetko pre to, aby ste sa dostali späť do školy, pomohli vám získať stredoškolský diplom, zabezpečili služby pre vašu rodinu, zistili, čo potrebujete do domácnosti.
Zabezpečíme vám pracovné príležitosti, možnosti vzdelávania, zdravotnú starostlivosť a všetko, čo sa dá. Chceme s vami adresne pracovať. Musíte však prestať páchať trestné činy. Ak s tým neprestanete a zatknú vás, urobíme všetko pre to, aby ste zostali vo väzení. Je mi jedno, o aký malý priestupok pôjde. Budeme vás stíhať.“
Policajti z Jaffeovej útvaru mali k dispozícii všetky dostupné informačné technológie. Z internetu získali fotografie detí aj ich kamarátov. Sledovali, zisťovali, pýtali sa a v krátkom čase mali k dispozícii celé grafy znázorňujúce vzájomné vzťahy mladistvých, príslušnosť ku gangom, miesta výskytu, zvyky. Spolupracovali so školami, ak dieťa blicovalo, prišli ho zobudiť policajti. Ak stretli nejaké dieťa tam, kde nemalo byť, policajti sa pýtali prečo. Zdalo sa, že polícia je všadeprítomná a vševediaca. Bolo to frustrujúce.
A potom prišiel Deň vďakyvzdania 2007.
... a záleží nám na tebe
Niekoľkým policajtom prišlo ľúto chudobnej rodiny s ôsmimi deťmi a vyzbierali sa im na moriaka. Len tak, spontánne. Aby aj oni mali doma bohato prestretý stôl. Keď sa o tom dozvedela ich šéfka, v priebehu niekoľkých hodín vybavila peniaze na moriaky do každej rodiny zaradenej do programu.
A teraz si to predstavte. Je deň pred Vďakyvzdaním, sviatkom, pri ktorom sa stretajú pri stole celé rodiny, a pri dverách zrazu zvonia policajti. A neprišli karhať, pýtať sa, kontrolovať, trestať. Doniesli moriaka. A popriali šťastné sviatky. Pretože im na vás záleží.
