Podivnosti, „náhody“ a netransparentnosti, ktoré lemujú sťahovanie Výskumnej agentúry, tvoria taký dlhý tok čáry-máry okolností, že hoci zvonku vidíme iba hmly a – samozrejme – žiadny dôkaz, definitívne isté je toto: Nadobúdanie nového sídla agentúry bolo procesom, ktorý jeho účastníci nechcú (nemôžu) vyniesť na svetlo, lebo skrývajú niečo také, čo by im väzy zlámalo.

A keďže situácia vrátane gazdovania s europeniazmi v samotnej agentúre nedovoľuje na nič iné ani pomyslieť, môžeme odprisahať, že z verejných zdrojov si niekto opäť trhol rentu.
Na tom nič nemení ani možno pravdivá okolnosť, že VA vyjde prenájom lacnejšie. Podstatnejší ako cena je tu totiž konečný užívateľ výhod – teda tých troch miliónov eur –, ktorý sa ukrýva jednak vo vlastníckej štruktúre Korporátnych služieb a jednak v štruktúre (za štruktúrou) subjektu, s ktorým KS robili biznis.
V oboch prípadoch je celkom dôvodná domnienka, že sú osobou buď blízkou, ešte bližšou, alebo totožnou s osobou, ktorá o sťahovaní na strane štátu rozhodovala.