Autor je publicista
Dokáže sekulárna spoločnosť nahradiť vieru v Boha svojimi vlastnými hodnotami? Vedia liberálne demokracie západného typu ponúknuť svojim občanom niečo viac, ako pragmatické a racionálne riešenie každodenných problémov?
Napríklad vieru, v niečo čo nás presahuje, čím by sme sa dokázali nadchnúť a za čo by sme sa v krajnom prípade dokázali aj obetovať?
Tieto otázky nie sú nové, ale v dnešných časoch sa vynárajú s novou naliehavosťou. Raz v súvislosti s konkrétnym spormi medzi tradičnou náboženskou morálkou a modernými sekulárnymi hodnotami, ako je tomu povedzme v otázke práv sexuálnych menšín. Inokedy vo všeobecnejších úvahách o kríze liberálnych demokracií.
Objavujú sa názory, že ak sa chceme účinne postaviť hrozbe fašizmu, vyhroteného nacionalizmu či rastúcemu obdivu k autokratickým spôsobom vlády na spôsob Putina, Orbána ci Kaczynského, musíme aj my, zástancovia liberálnych demokracií, oprieť naše presvedčenie o vyššie myšlienky a nadčasové hodnoty, podobne, ako to dnes robia rôzni uzurpátori moci, keď sa odvolávajú na tradície, náboženské fundamenty či priamo na vôľu Božiu.
Tieto názory sú sympatické, dožadovať sa vyššieho zmyslu nášho konania je predsa vznešené a nanajvýš ľudské. Zároveň však v sebe obsahujú aj určité nebezpečenstvo, ktorému by sme sa mali vyvarovať.
