Koľko poníženia majú učitelia ešte vydržať?

Autor je spisovateľ

Dnes budem osobný. Po dvoch rokoch na rodičovskej dovolenke sa vraciam späť do školy. Situácia v rezorte ma nikdy nenapĺňala ničím iným ako optimizmom, no až počas tohto leta sa k optimizmu pridalo aj ozajstné veselie. Byť zhrozený stratilo zmysel už dávno a smiať sa je aj tak zdravšie.

Eurofondový škandál, za ktorý bol odstúpený mimoriadne kompetentný a charizmatický Plavčan, bol do popuku, ale ozajstný soplík vybehol človeku až po Ficovom nápade poveriť riadením školstva ministra obrany Gajdoša.

Pravda, radosť z jeho nominácie bola napokon skalená dočasným poverením Matečnej, ale úplne zmiznúť nemohla. Ten nápad tu bol a už nikdy sa to celé nevráti do bodu nula, akože nie, nikto nič také nenavrhol, a to ani zo žartu.

Pretože, áno, toto naozaj zaznelo a bolo to myslené celkom vážne, no a fakt, že to bolo nielen vážne myslené, ale i nahlas vyslovené, vypovedá o ľuďoch, ktorí držia v hrsti tento podarený štátik viac než všetky ich skutočné i domnelé krádeže dohromady.