Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Môj klient T. prišiel na Slovensko v čase, keď sa rozpadal Sovietsky zväz. Keď jeho sovietsky pas stratil platnosť, nemal sa kam vrátiť, pretože krajina, z ktorej odišiel, už neexistovala a Abcházsko, z ktorého pôvodne pochádzala jeho rodina, bolo v medzinárodnej izolácii v dôsledku odtrhnutia sa od Gruzínska. Stal sa tak osobou bez štátneho občianstva.
Takto T. prežil na Slovensku viac než dvadsať rokov, zostarol, naučil sa po šarišsky, našiel si priateľku a pracoval v stavebníctve.
To, že je bez dokladov, mu vlastne nikdy neprekážalo, až kým sa nezačali jeho zdravotné problémy – dostal tzv. diabetickú nohu. Bez dokladov ho však nikde nechceli ošetriť, k tomu sa pridružili aj problémy s políciou, ktorá odhalila jeho nelegálny pobyt.
A tak, kým sme vyriešili jeho prípad, preukázali, že je skutočne bez občianstva a zlegalizovali jeho pobyt, jeho zdravie sa zhoršilo natoľko, až o nohu prišiel. Toľko šťastia už nemal náš ďalší klient Roman, tiež bez občianstva, ktorý zomrel skôr, ako sme mu dokázali pomôcť.
