A nevybrali sme sa do jadra už 1. 1. 2009?

Autor je historik, pôsobí na SAV

Väčšina mienkotvorných a liberálnych médií stojí za Ficovým rozhodnutím dostať Slovensko do tvrdého jadra Európskej únie. Nestáva sa často, že by mal postoj slovenského predsedu vlády, často obviňovaného z populizmu, takú podporu medzi novinármi. Kauzy Bašternák, Kaliňák, Richter atď. zrazu ustupujú vyššiemu záujmu republiky.

Zrejme nebude náhoda, že starý politický lišiak Fico vytiahol tému našej účasti v tvrdom jadre EÚ v čase najväčšej krízy súčasnej vládnej koalície.

Nikto nevie, či nás Dankova náladovosť a trucovitosť nedovedie až k predčasným voľbám a Fico si je vedomý, že proeurópskosť je jedným z jeho tromfov, ktorým môže loviť aj mimo svojho tradičného elektorátu.

V neposlednom rade Ficova proeurópskosť posilňuje jeho pozíciu voči lídrovi opozície eurobijcovi Sulíkovi.

Čo je jadro EÚ?

Ďalšie pokračovanie súboja dvoch politických alfasamcov by však nemalo zakryť dôležitosť dilemy o tvrdom jadre EÚ pre Slovensko. V skutočnosti ide o jednu z najzávažnejších otázok novodobej slovenskej histórie.

Prečítajte si tiež: Prečo treba Ficovi držať palce. So zaťatými zubami a zapchatým nosom

No vyzerá to tak, že naša snaha o užšiu integráciu začína naberať črty dogmy typu

„So Sovietskym zväzom na večné časy“. V prvom rade ani presne nevieme, čo vlastne tá účasť v jadre bude znamenať. Bude vôbec možné ho vytvoriť mimo platformy eurozóny?

Je celkom pravdepodobné, že o našej účasti v jadre sme rozhodli 1. januára 2009 a súčasná dilema je len mlátením prázdnej slamy. Navyše, kto bude vlastne o EÚ rozhodovať? Brusel, Paríž alebo Berlín?

Rozoberme si dnešnú EÚ na drobné. Na prvý pohľad to vyzerá, že jadro predstavuje politickú stabilitu, čo je však pomerne otázne.

Užšie zjednotenie takmer dvadsiatky členov eurozóny predstavuje v dejinách bezprecedentný projekt, a teda len ťažko môžeme mať istotu, kam nás to zavedie. Nehovoriac o rozdielnosti záujmov Portugalska a Lotyšska.