Odhaľ najmenej preskúmanú krajinu sveta. Nezabudnuteľná cesta a možnosť vidieť všetko na vlastné oči! Hlása reklamný leták „oficiálnej cestovnej kancelárie pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku“. Všetko v ruštine. V hornom pravom rohu dve telefónne čísla, ktoré vraj fungujú dvadsaťštyri hodín denne.
Severná Kórea je v Rusku hitom tohtoročnej turistickej sezóny. Záujem nezhatila ani napätá situácia, ktorá na Kórejskom polostrove panuje po posledných nukleárnych skúškach a demonštrácii, čo dokáže severokórejský raketový arzenál.
V polovici augusta sa v ruskej štátnej agentúre RIA Novosti konala tlačová konferencia, na ktorej oznámili senzačnú novinu – vzniká vôbec prvá ruská cestovka, ktorá získala súhlas vedenia KĽDR, aby privážala do krajiny turistov zo „spriateleného štátu“.
Agentúra NKorean sa však zatiaľ tvári, ako keby nad Kórejským polostrovom nelietali rakety a pozýva na päť- až pätnásťdňový zájazd do „krajiny s unikátnou históriou, prekrásnou prírodou a dobrosrdečnými ľuďmi“.
Stačí, keď si záujemca za päť dní zaplatí 58 043 rubľov (840 eur), za pätnásť 116 366 (1680).
Nie je to závratná suma, ale pre bežného Rusa tiež nie zanedbateľná. Ide však o ceny bez letenky – to znamená pripočítať ešte pár stoviek eur navyše. Napriek tomu bol záujem Rusov okamžitý a obrovský – v prvých dňoch po tlačovke server opakovane kolaboval, až si na nával zvykol a teraz funguje stabilne.
Autá cez kopirák
„Čo-nynkirylirossymnida“ znamená v kórejčine „stratila som sa“. Ale to sa žiadnemu ruskému turistovi v Severnej Kórei stať nemôže. Je tam totiž 24 hodín pod prísnym dozorom. Takisto aj otázka na možnosť požičať si auto – „čcha-ryl pilligosipojo“ – sa asi nebude v štáte, kde vlastnia auto len vyvolení a na autoškolu potrebujete odporúčanie vedúceho z pracoviska, nijako zvlášť hodiť.
Mimochodom, Severná Kórea nevyrába len rakety, ale aj vlastné autá. Až do 90. rokov minulého storočia boli vzorom Kórejčanov sovietske automobilky a sovietske autá. Vyrábali sa v automobilke Sungri motor plant, čo je gigant s rozlohou 600-tisíc štvorcových metrov a kedysi vychrlil ročne asi 20-tisíc áut.
Presné údaje k dispozícii nie sú, ale už v 90. rokoch klesla výroba na 150 kusov ročne. Všetka energia štátu sa vkladá do zbrojenia.
Turista z Ruska by asi siahol po aute vyrobenom podľa vzoru M-20 Pobeda, ktoré Kórejčania nežne nazvali ranný kvietok (Achimkoy), alebo po kópii GAZ-69, ktorý sa modernizácii podobá skôr na americkému jeep.
Ani ten vám však v Pchjongjangu nepožičajú. Nie je totiž záujem, aby si turista niekde nekontrolovane jazdil a prezeral si krásy prírody sám alebo sa dokonca bavil s dobrosrdečnými ľuďmi. Turista v Severnej Kórei zásadne chodí so sprievodom, ak by sa niekoho chcel na niečo spýtať na ulici, dotyčný sa pravdepodobne vydesí a utečie. Akýkoľvek kontakt s cudzincom môže byť pre občana Severnej Kórey osudný – obvinenie zo špionáže či z podvratnej činnosti na seba nemusí nechať dlho čakať.
Pchjongjang pozýva Rusov namiesto Američanov
Radami, či do Severnej Kórey ísť či nejsť, ako sa tam správať, čo čakať a čo rozhodne nerobiť, sa dnes hemží ruská tlač aj internet. Boom záujmu je podľa politológov vyvolaný aj tým, že od 1. septembra majú občania USA de facto zakázané prekročiť severokórejské hranice.
KĽDR sa pre nich stala príliš nebezpečnou. Stačí si pripomenúť prípad amerického turistu, študenta Otta Fredericka Warmbiera, ktorého vlani odsúdili na pätnásť rokov v lágri za to, že ukradol propagandistický plagát z hotela v Pchjongjangu.
Po roku väznenia ho Severokórejčania odovzdali americkej strane, no muž bol v kóme a po prevoze do USA zomrel. Severná Kórea sa tak stala jedinou krajinou sveta, kam vlastný štát Američanom vyslovene zakazuje cestovať. A tak sa na ich miesto začali tlačiť Rusi.
Pre nich má turistika do štátu, kde je komunizmus zakonzervovaný vo svojej najzverskejšej podobe, zvláštnu poetiku.
