Autorka je spisovateľka a lekárka
„Môžeme sa zaobísť bez poézie, bez hudby i bez umenia. Môžeme žiť bez svedomia i bez srdca, zaobídeme sa aj bez priateľov, môžeme žiť dokonca aj bez kníh, ale civilizovaný človek nemôže žiť bez kuchárov,“ povedal vraj Atheneos, autor najstaršej kuchárskej knihy na svete. Odhliadnuc od toho, že výrok asi inšpiroval tvorcov televíznych programov, zaujalo ma na ňom, že poézia sa spomína na prvom mieste (aj keď slovo poézia v antike malo o dosť širší význam než v súčasnosti).
Keď je dnes reč o poézii, väčšina ľudí sa zháči. Väčšinu nebaví, nerozumejú jej, nemajú na ňu čas... Posledný kontakt s ňou sa datuje na školu, keď sa bolo treba nejakú namemorovať.
Opatrne k nej pristupujú dokonca aj tí v čitateľskej bubline, kde sa radšej diskutuje o tom, aké sú jej kritériá a kvalita.
Preto ma na literárnych súťažiach prekvapuje, aké množstvo nádejných poetov sa rodí v krajine, kde sa poézia nečíta a meno akéhokoľvek slovenského alebo aj svetového žijúceho básnika by si tak narýchlo vybavil málokto. Kde zbierku autopsychoterapeutických veršíkov bez problémov vydá manželka niekoho mediálne známeho, ale renomovaný básnik na to potrebuje grant. Kde sa texty piesní pre dospelých podobajú detským riekankám.
