Autor pôsobí na Baltic Defence College v estónskom Tartu
Viac než šesťdesiat rokov prímeria v Kórei sa zdá priveľa už aj pre Kim Čong-una. Jeho dedovi však nebolo treba ani toľko, keď sa v roku 1950 rozhodol prevaliť cez 38. rovnobežku do Južnej Kórey, aby polostrov zjednotil pod komunistickou červenou hviezdou.
To však asi nepočítal, že sa mu v Inčchone na priedomí vylodí generál MacArthur, čo následne presvedčilo čínskych súdruhov, aby poskytli Severnej Kórei internacionálnu bratskú pomoc. V záverečnej bilancii sa tak popri takmer nezmenenej predvojnovej hranici objavilo už len zopár stoviek tisíc mŕtvych na oboch stranách.
“Na údajné odstrašenie Washingtonu predsa musí stačiť schopnosť ohroziť Soul v prípade konfliktu. Túto métu Pchjongjang dosiahol po poslednom, piatom jadrovom pokuse minulý rok.
„
Dnes sa zas Pchjongjang snaží vyrobiť raketu schopnú zasiahnuť Spojené štáty a navyše na ňu naložiť jadrovú hlavicu. Zostáva len hádať, o čo v skutočnosti Kim Čong-unovi ide. Podstatnejšie však je, čo s tým urobia Spojené štáty.
Akurát konečná bilancia môže byť ešte desivejšia než pred šesťdesiatimi rokmi.
Radšej to nechajme tak
V Moskve aj v Pekingu by boli asi najradšej, ak by celý svet nechal Severnú Kóreu na pokoji. Ako sa dal počuť Putin, je to celé vlastne chyba Washingtonu. Lebo Irak, lebo Líbya, lebo zatmenie slnka a asi aj mysle. Takže Kim Čong-un chce koniec koncov len odstrašiť USA od prípadného útoku.
Nerobiť nič, je, samozrejme, najbezpečnejšia alternatíva. Ničím nič nepokazíš. Ak chce Pchjongjang míňať peniaze na rakety namiesto ryže pre hladujúce obyvateľstvo, tak nech sa páči. Takéto chladnokrvné ignorovanie severokórejského trucovania sa svojím spôsobom dialo osem rokov za Obamu. Ak si teda odmyslíme rituálne tance v OSN a nejaké tie sankcie.
Severná Kórea však mení status quo. Má nadosah raketu schopnú niesť jadrovú hlavicu a zasiahnuť Spojené štáty. Niečo podobné sa naposledy udialo v súvislosti s Kubou, keď tam Sovieti v šesťdesiatych rokoch poslali svoje rakety, a vieme, ako to dopadlo. Lenže Kim môže mať za lubom aj niečo iné a administratíva v Bielom dome sa navyše minulý rok zmenila.
Ak je mladý Kim aspoň taký blázon ako jeho dedo, tak za pár mesiacov nasmeruje tsunami svojej miliónovej armády na Soul a možno sa pritom spoľahne na to, že Spojené štáty nerisknú použitie jadrových zbraní pre hrozbu severokórejskej odvety.
Vzhľadom na túto možnosť a na dnešnú rétoriku Washingtonu by tak ničnerobenie znamenalo stratu reputácie.
Dajte ich do karantény
Poďme však naspäť ku Kube. Keď tam v roku 1962 začal Sovietsky zväz rozmiestňovať svoje rakety stredného doletu, chcel tým získať možnosť rýchlo a jednoducho zasiahnuť územie Spojených štátov. Znamenalo by to výrazné narušenie strategickej rovnováhy moci pri súčasnom zachovaní pozemnej prevahy sovietskych vojsk v Európe.
