SME
Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Manuál na vydieranie Spojených štátov

Najhoršie na celej súčasnej situácii na Kórejskom polostrove je to, že za žiadnych okolností z toho USA zrejme nevyjdú bez ujmy.

Na ulici v Severnej Kórei. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor pôsobí na Baltic Defence College v estónskom Tartu

Viac než šesťdesiat rokov prímeria v Kórei sa zdá priveľa už aj pre Kim Čong-una. Jeho dedovi však nebolo treba ani toľko, keď sa v roku 1950 rozhodol prevaliť cez 38. rovnobežku do Južnej Kórey, aby polostrov zjednotil pod komunistickou červenou hviezdou.

To však asi nepočítal, že sa mu v Inčchone na priedomí vylodí generál MacArthur, čo následne presvedčilo čínskych súdruhov, aby poskytli Severnej Kórei internacionálnu bratskú pomoc. V záverečnej bilancii sa tak popri takmer nezmenenej predvojnovej hranici objavilo už len zopár stoviek tisíc mŕtvych na oboch stranách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na údajné odstrašenie Washingtonu predsa musí stačiť schopnosť ohroziť Soul v prípade konfliktu. Túto métu Pchjongjang dosiahol po poslednom, piatom jadrovom pokuse minulý rok.

Dnes sa zas Pchjongjang snaží vyrobiť raketu schopnú zasiahnuť Spojené štáty a navyše na ňu naložiť jadrovú hlavicu. Zostáva len hádať, o čo v skutočnosti Kim Čong-unovi ide. Podstatnejšie však je, čo s tým urobia Spojené štáty.

Akurát konečná bilancia môže byť ešte desivejšia než pred šesťdesiatimi rokmi.

Radšej to nechajme tak

V Moskve aj v Pekingu by boli asi najradšej, ak by celý svet nechal Severnú Kóreu na pokoji. Ako sa dal počuť Putin, je to celé vlastne chyba Washingtonu. Lebo Irak, lebo Líbya, lebo zatmenie slnka a asi aj mysle. Takže Kim Čong-un chce koniec koncov len odstrašiť USA od prípadného útoku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nerobiť nič, je, samozrejme, najbezpečnejšia alternatíva. Ničím nič nepokazíš. Ak chce Pchjongjang míňať peniaze na rakety namiesto ryže pre hladujúce obyvateľstvo, tak nech sa páči. Takéto chladnokrvné ignorovanie severokórejského trucovania sa svojím spôsobom dialo osem rokov za Obamu. Ak si teda odmyslíme rituálne tance v OSN a nejaké tie sankcie.

Severná Kórea však mení status quo. Má nadosah raketu schopnú niesť jadrovú hlavicu a zasiahnuť Spojené štáty. Niečo podobné sa naposledy udialo v súvislosti s Kubou, keď tam Sovieti v šesťdesiatych rokoch poslali svoje rakety, a vieme, ako to dopadlo. Lenže Kim môže mať za lubom aj niečo iné a administratíva v Bielom dome sa navyše minulý rok zmenila.

Ak je mladý Kim aspoň taký blázon ako jeho dedo, tak za pár mesiacov nasmeruje tsunami svojej miliónovej armády na Soul a možno sa pritom spoľahne na to, že Spojené štáty nerisknú použitie jadrových zbraní pre hrozbu severokórejskej odvety.

Vzhľadom na túto možnosť a na dnešnú rétoriku Washingtonu by tak ničnerobenie znamenalo stratu reputácie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dajte ich do karantény

Poďme však naspäť ku Kube. Keď tam v roku 1962 začal Sovietsky zväz rozmiestňovať svoje rakety stredného doletu, chcel tým získať možnosť rýchlo a jednoducho zasiahnuť územie Spojených štátov. Znamenalo by to výrazné narušenie strategickej rovnováhy moci pri súčasnom zachovaní pozemnej prevahy sovietskych vojsk v Európe.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Systémový znak slovenského parlamentarizmu je poslanecký asistent ako biely kôň.


7 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


9 h
Publicista Matúš Ritomský.

O neschopnosti vyrovnať sa s minulosťou nesvedčí ani tak príbeh Budaja ako snaha Fica uniesť nás do ruskej sféry vplyvu.


11 h
Peter Schutz

Hlavnou témou týchto volieb bude, či Slovensko zostane európskou demokraciou.


10 h
SkryťZatvoriť reklamu