Autorky sú analytičkami projektu Demagog.SK
Slovensko V4 neopúšťa, aspoň zatiaľ. Tak by mohla znieť odpoveď na otázky, ako veľmi sa od našich visegrádskych kolegov vzďaľujeme, či nastálo a či vôbec.
O poslednom niet pochýb, od V4 sa vzďaľujeme, o čom najexplicitnejšie svedčia nedávne vyjadrenia slovenského premiéra, týkajúce sa najmä zotrvania v jadre EÚ.
No nie vo všetkom sme v názoroch od Čechov, Maďarov a Poliakov úplne ďaleko.
Debata o jadre sa zameriava najmä na prínosy v ekonomickej a sociálnej oblasti. Keď sa však pozrieme na hodnoty Únie, najmä na demokratické princípy a nástroje na ich dodržiavanie, výklad slovenských politikov a europoslancov má omnoho bližšie k tomu, čo hovoria ich kolegovia z V4, než k tomu, aké je chápanie západných štátov EÚ.
“Za posilnený mechanizmus kontroly demokracie zo strany EÚ v roku 2016 hlasovala z V4 iba väčšina českých poslancov, pri poslancoch z ostatných krajín prevládol negatívny postoj.
„
Pri europoslancoch z jednotlivých krajín vieme asi najlepšie porovnať postoje k určitým otázkam, keďže rokujú na spoločnú tému. V Európskom parlamente sa zatiaľ téme demokracie, základných práv a ich dodržiavaniu komplexne venovali v piatich debatách. Dve z nich sa týkali takzvaného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva.
Kontrola demokracie? Radšej nie
V súčasnosti neexistuje mechanizmus na úrovni celej Európskej únie, vďaka ktorému by sa dalo účinne dohliadať na dodržiavanie základných práv a demokratických princípov.
Jedným z pokusov o uzákonenie účinnejších možností bol návrh na tzv. mechanizmus na kontrolu demokracie, europarlament ho mal na stole ešte v roku 2015.
Mechanizmus mal zaviezť pravidelné kontroly, preventívne i reaktívne opatrenia na ochranu demokracie, ktoré by neboli tak ľahko zablokovateľné individuálnym členským štátom, ako je to dnes.
Zo slovenských europoslancov sa k tejto téme vyjadrovali len dvaja, zastupujúci maďarskú menšinu a poukazujúci najmä na ochranu menšín.
Postupne sa na úrovni EÚ špecifikovali podmienky mechanizmu, z našich europoslancov v roku 2016 sa zaň postavila najmä Monika Flašíková-Beňová.
Väčšina ostatných zástupcov Slovenska predkladaný návrh skôr kritizovala ako zasahujúci do suverenity štátov, prípadne ako duplicitný, keďže existujúce opatrenia sú podľa nich dostatočné, či ako nereálny, keďže EÚ na razantné kroky voči štátom nemá kompetencie a nič podobné nie je ani v základných zmluvách.
