Informácia, že pitná voda – a následne aj ďalšie potraviny a organizmy zvierat a ľudí – sú kontaminované drobnými plastovými časticami, vlastne ani nepôsobí až tak šokujúco. Prekvapením by bolo, keby to bolo naopak, keby nás mikroplasty nezamorovali. Skôr sa laik pozastaví nad tým, že sme tento problém neobjavili už dávnejšie.
Plastové látky nás obklopujú na každom kroku a objem ich produkcie je enormný – je zjavné, že separovaný zber na tento problém nestačí. A je logické, že sa z plastových látok uvoľňujú drobné častice. A z nich v našom tráviacom trakte molekuly, ktoré vôbec nemusia pôsobiť priateľsky.

Áno, niektoré možno iba prejdú tráviacim traktom. Iné sa však môžu hromadiť. A kto len trochu pozná organickú chémiu, vie, aká pestrá paleta toxických variácií existuje na jednoduchú tému uhlík, vodík, kyslík, dusík (prípadne ďalšie prvky) a ich kombinácie.
Otázkou je, aká bude nasledovať reakcia. Pretože ak človek na bezprostredné ohrozenie väčšinou reaguje včas a snaží sa brániť, ľudstvo má túto schopnosť oslabenú.
Ak prší, skryjeme sa alebo vytiahneme dáždnik. Ak prší kyslý dážď, vyžaduje si to kopu politických rozhodnutí a tie sú ovplyvnené záujmami silnejšími než obyčajný pud sebazáchovy.