Ondrej Prostredník chcel diskutovať. Odomykať hrdzavé zámky a otvárať cirkevné dvere pre všetkých, ktorí chcú vstúpiť v dobrej viere. Lebo to je cesta pre každú cirkev, ktorá má ambície byť živou inštitúciou a nielen správkyňou kostolov.

Evanjelický teológ chcel, aby cirkev začala svojim veriacim vysvetľovať, že „túžba ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou po živote vo vernom, usporiadanom a právne uznanom vzťahu nie je hriech ohrozujúci rodinu“.
Ale zbor biskupov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nechce diskutovať a ani vysvetľovať, prečo Prostredníkovi zakázal vyučovať na verejnej univerzite, ktorá má byť priestorom pre kritické diskusie.
Evanjelická cirkev nediskutovala ani s kaplánom Jakubom Pavlúsom, ktorý by si „netrúfol nikoho odsúdiť len preto, že je inak sexuálne orientovaný“ a tiež volal po diskusii. Dnes vykonáva bohoslužby v exile.
A to v čase, keď v zahraničí evanjelické cirkvi otvárajú svoje dvere pre všetkých, ktorí hľadajú oporu vo viere. Lebo pochopili že konzervovanie stredoveku vyprázdňuje ich kostoly. Kedy to cirkev na Slovensku pochopí?