Autor je umelec a publicista
Zamietnutie žaloby vo veci migračných kvót nám pripomenulo časy, keď sa Fico snažil získavať predvolebné body na vlne protiislamských nálad, keď ešte stál v jednom šíku s premiérmi susedných krajín a intenzívne vysielal k slovenskému voličovi signály, že práve on je tým, kto ochráni národné záujmy Slovenska pred bruselskými byrokratmi.
V súvislosti s touto spomienkou vyvstáva otázka, čo spôsobilo tú dramatickú zmenu rétoriky Roberta Fica, ktorý sa dnes stavia do pozície hlavného garanta našej účasti v jadre ďalšej európskej integrácie.
Akékoľvek hľadanie odpovedí treba postaviť na skúsenosti, ktorá hovorí, že Fico bol vždy predovšetkým oportunista. Vždy išiel tam, kde cítil výhody, ako chladný stratég moci a populistického kalkulu. Inými slovami, o hodnoty tu zrejme nejde. Odkiaľ sa teda berie jeho aktuálny proeurópsky zápal?
Objavujú sa názory, že Fico si chce týmto spôsobom na svoju stranu nakloniť liberálnu, prozápadne orientovanú časť voličov vrátane osobností verejného života, ktoré občas dostávajú nálepku „kaviareň“. Veľký zmysel to však nedáva.
Takzvaná kaviareň môže byť k Ficovi zhovievavejšia, ale keď príde na lámanie chleba, nebude to Smer, kto získa hlasy tohto časti voličského spektra. Či už to bude Progresívne Slovensko, partia okolo Beblavého, alebo Most-Híd, určite tu bude pre tento typ voliča vždy bližšia alternatíva.
