Článok pokračuje pod video reklamou
SNS sa vytrvalo ponosuje, že prekrývanie tém spôsobuje odsávanie ich voličov Smerom. Ak sa však celé dodatkovanie zmluvy deje pre voliča SNS, nezdá sa, že to funguje.
Rázny pokles percent v stĺpci SNS sme totiž videli – ak po Klusových spochybneniach môžeme veriť prieskumom (haha) – až po onom vypovedaní koaličnej zmluvy. Dankove tirády o nastavení komunikácie sa zo dňa na deň nikam neposúvali.
“Predstava rozsypanej vlády nie je nočnou morou. Ale výjav, že Danko mohol štyri roky tíško sedieť a učiť sa. Tak ako sa Fico učil pri Mečiarovi.
„
Len ich autor dopĺňal o staré citáty z Fica o tom, že Slovensku sa darí a treba sa podeliť s občanmi... Prípadne si požičal staršie dzurindovky, že celé je to o tom, „ako sa Slovensko má vyvíjať ďalej“.
Zatiaľ sa SNS začala správať ako koaličný whistleblower. Pri každej príležitosti sme počuli, že to bolo inak s tými eurofondmi. Nie Plavčan, ale Pellegrini a Draxler.
Na hru na „najlepšieho ministra školstva“ SNS nemala – na rozdiel od Smeru – dostatočné cynické know-how. Obetovanie svojho ministra pomstila teda tým, že v podstate prešla do opozície.
Ťah Richterom – keď vy nášho, my vášho – je už v rovine vyhrážky také agresívne gesto, že SNS sa celkom vyliala cez okraj koaličnej zmluvy. Kde sa píše, nebudeš hlasovať s opozíciou. A zhrešil si, aj keď o tom len trepeš naokolo.
Načo Fico odpovedal mantrami o jadre. Vec nasvietil tak, že SNS ohrozuje nie že koalíciu - toto sme už počuli -, a nie iba vládu - aj to sme už počuli. Bolo treba vytiahnuť superlatív: ale naše proeurópske smerovanie.
