SNS sa vytrvalo ponosuje, že prekrývanie tém spôsobuje odsávanie ich voličov Smerom. Ak sa však celé dodatkovanie zmluvy deje pre voliča SNS, nezdá sa, že to funguje.
Rázny pokles percent v stĺpci SNS sme totiž videli – ak po Klusových spochybneniach môžeme veriť prieskumom (haha) – až po onom vypovedaní koaličnej zmluvy. Dankove tirády o nastavení komunikácie sa zo dňa na deň nikam neposúvali.
“Predstava rozsypanej vlády nie je nočnou morou. Ale výjav, že Danko mohol štyri roky tíško sedieť a učiť sa. Tak ako sa Fico učil pri Mečiarovi.
„
Len ich autor dopĺňal o staré citáty z Fica o tom, že Slovensku sa darí a treba sa podeliť s občanmi... Prípadne si požičal staršie dzurindovky, že celé je to o tom, „ako sa Slovensko má vyvíjať ďalej“.
Zatiaľ sa SNS začala správať ako koaličný whistleblower. Pri každej príležitosti sme počuli, že to bolo inak s tými eurofondmi. Nie Plavčan, ale Pellegrini a Draxler.
Na hru na „najlepšieho ministra školstva“ SNS nemala – na rozdiel od Smeru – dostatočné cynické know-how. Obetovanie svojho ministra pomstila teda tým, že v podstate prešla do opozície.
Ťah Richterom – keď vy nášho, my vášho – je už v rovine vyhrážky také agresívne gesto, že SNS sa celkom vyliala cez okraj koaličnej zmluvy. Kde sa píše, nebudeš hlasovať s opozíciou. A zhrešil si, aj keď o tom len trepeš naokolo.
Načo Fico odpovedal mantrami o jadre. Vec nasvietil tak, že SNS ohrozuje nie že koalíciu - toto sme už počuli -, a nie iba vládu - aj to sme už počuli. Bolo treba vytiahnuť superlatív: ale naše proeurópske smerovanie.
