Andrej Danko sa zúfalo snaží presvedčiť svojich voličov, že v koalícii má hlas a silu. Ale každým ďalším pokusom vlastne slabne. Cez malú letnú koaličnú krízu vyskúšal celý svoj arzenál politických zbraní. Nefungovali.
Ak spôsobili nejaké zranenie, tak len imidžu vlastnej strany, z ktorej sa tak veľmi snažil zoškriabať stopy Jána Slotu. Lenže spôsob, ako riešil kauzu odlievania európskych peňazí určených na vedu, ho priamo zaradila do línie Slotovej tradície.
Danko využil hlasovanie za odvolanie ministra práce Richtera, ktoré iniciovala opozícia, na vyvinutie tlaku na Roberta Fica, a aby ukázal voličom nejaké svaly. Nakoniec volič uvidel len grimasu ako súčasť nezrozumiteľného cirkusu, v ktorom Dankovej strane nešlo o Richtera.
Volič v tomto bode už vlastne nevie, o čo presne Dankovi ide. Okrem Andreja Danka. A preto hlasovanie o Richterovi túto koaličnú krízu neuzavrie.
Dankova kríza bude refrénom celého vládnutia.
