ému predsedovi SDĽ J. Migašovi. Je chvályhodné, že najvyšší predstaviteľ SDĽ pomenoval vzniknutú situáciu pravým menom. Je však na výroku predsedu SDĽ niečo, čo ho posúva do zvláštneho svetla. Migašove slová zazneli vo februári 1997, viac ako poldruha roka po podivuhodnej kauze predaja triptychu "Klaňanie troch kráľov" a nasledujúcej domovej prehliadke sídla biskupa R. Baláža, 17 mesiacov po zavlečení do Rakúska syna prezidenta M. Kováča ml., 9 mesiacov po smrti R. Remiáša, 8 mesiacov po uverejnení správy tzv. Pittnerovej komisie a dva mesiace po výbuchu pred domom poslanca F. Gauliedera. Na kritiku spôsobov, uplatňovaných tajnou službou, sa predseda SDĽ odhodlal až teraz, keď zistil, že spravodajské služby pracujú na JEHO OSOBNEJ diskreditácii a škandalizácii SDĽ ("Viem o tom a chcem to verejnosti povedať"). Až tento fakt podnietil J. Migaša k vysloveniu obáv z toho, že zapojenie tajnej služby do riešenia politických problémov môže prerásť do nekontrolovateľných procesov. Všetci vieme, že doteraz si SDĽ nerobila ťažkú hlavu z reálne existujúceho problému, neprejavovala veľký záujem na odhalení pokusov istých "štátnych orgánov" diskreditovať a škandalizovať politikov iných strán. Od lídrov SDĽ (najmä od terajšieho predsedu strany J. Migaša) sme neraz počuli úvahy o tom, že obyvateľov Slovenska trápia oveľa dôležitejšie problémy, ako "žabomyšie vojny" ústavných činiteľov. To, že sa do týchto "žabomyších vojen" podkopávajúcich zásady ústavnosti a demokracie