Pred pár týždňami som na jednej záhradnej párty stretla peknú ženu Karolínu asi v mojom veku. Po troch minútach konverzácie sa uvoľnila a povedala, že žije v Brazílii.
– Odišla som tam za mojou láskou.
– Jeeej, to je romantické!
– Volá sa Julia.
– Jeeej. Aha...
– Je to moja prvá žena. Dovtedy som mala len mužov. Nikdy by mi to nebolo nenapadlo, ale život je plný prekvapení. Stretli sme sa, zamilovali, ona sa rozviedla a začali sme spolu žiť. Už sú to dva roky.
– Super. Aké jednoduché.
– Že? A koľko to pritom ľudia riešia.
Pomenovania sú zo všetkého najhoršie
Samozrejme, že sme to riešili. Bola to veľká pikantnosť záhradného večierka a rozprúdila debatu o tom, kto by mohol a kto v žiadnom prípade.
Kde končí HETERO, začína HOMO. A čo to vlastne znamená BI?
Tie pomenovania sú zo všetkého najhoršie. To vytvára celý stres. Muž sa zamiluje do muža a nerieši sa láska, že stretli sa duše, čo chcú byť spolu, rieši sa COMING OUT. Verejné zaradenie sa do nejakej skupiny.
To je na tom to ťažké. Jeden týpek Kinsey vymyslel mierku sexuálnej orientácie od nuly do šesť. Nula je čistý heteráč a šestka čistý gay. Medzitým je široká škála ľudských odchýlok. Určite by sa mnohí našli niekde uprostred.
Povedal „homo“ Cyril. „Bi“ Karolína sa pridala.
Ľudia dvoch duší
– Milujem Juliu. Chcem s ňou zostať, chcem s ňou vychovávať deti. Takto to cítim. Ale to pre mňa neznamená, že som lesba. Milovala som svojich mužov. Teraz milujem Juliu. Neviem, čo sa stane v budúcnosti.
Ukázala nám fotografiu Brazílčanky Julie. Celá tlupa sme sa nalepili na jej telefón a všetko bolo jasné. Juliu by miloval a pomiloval úplne každý.
