Harabinov senát nevidí rasizmus v násilnom útoku na francúzskeho študenta tmavej pleti. A to ani vtedy, keď útočník spojí vulgarizmus so slovom černoch a rozreže študentovi tvár od spánku až po pery.
Podobná sudcovská slepota priamo posmeľuje rasistov rôznych odvarov, aby svojej nenávisti dali voľný priebeh. Súd im naservíroval návod, ako zmlátiť černocha, pokropiť ho nadávkami, a ak prípad skončí u Harabina, tak môžu odkráčať z väzby.

Harabinova tolerancia k hanlivým výrazom nie je prekvapivá, keďže ich aj on sám verejne používa. Čo by však malo spoločnosť hlboko znepokojovať, je, že človek s bagážou, akú vláči Harabin, stále rozhoduje o vine a treste.
Dávno mal byť exponátom mečiarizmu v sudcovskom skanzene, o ktorom si ľudia čítajú len z dôvodu, aby sa chyby ako Harabin pri moci už nikdy neopakovali.
Ale kým sa Harabin promenáduje v sudcovskom talári, tak sa krajina zo spomínaného skanzenu úplne nevyhrabe.