Prijatie luxemburského verdiktu vládou akože nič sa vlastne nestalo – „rozsudok neprináša žiadnu novú kvalitu, len súdny dvor má iný právny názor“, je, samozrejme a ako vždy marketingový moták vzdialený od reality.
Prehra slovensko-maďarskej žaloby na kvóty ako právne fiasko a bremeno poplatníka trovami konania sa nedá iba tak prekročiť – a poďme ďalej o Dankovi – už aj z dôvodu, že Fico s Kaliňákom si na tej hanbe ešte robia píár onduláciu.
Predovšetkým, výrok ESD nie je žiadny „iný právny názor“, ale verdikt najvyššej autority, že slovenské stanovisko o protiprávnosti schvaľovania prerozdeľovacieho mechanizmu bolo nesprávne. Súd povedal, že o kontingente (aj) asi 900 utečencov, koľkých si malo „osvojiť“ do azylového procesu Slovensko – pozor, nie automaticky prijať! –, bolo rozhodnuté legálne kvalifikovanou väčšinou. Čiže konsenzus ministrov vnútra, čo reklamovala SR, nebol nutný.
To, že „Slovensku nehrozia žiadne postihy“ (Fico), vo vzťahu k tomuto verdiktu ESD isteže platí. Do budúcnosti však len pod podmienkou, že už (aj) súdom potvrdený legálny proces Slovensko bude rešpektovať nielen verbálne, ale aj skutkami.
