SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Túžime sa vrátiť do záhrad starých mám, a tak zabúdame na tie naše

Žijeme tak, akoby sme si povedali, že keď bude najhoršie a ľudstvo si nebude vedieť rady, tak sa vrátime do tej záhrady.

(Zdroj: ILUSTRÁCIA - BEATA BALOGOVÁ)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Túžime sa vrátiť do záhrady. Nie nevyhnutne do rajskej, ale do záhrad starých mám. Do stavu akejsi predstavovanej nevinnosti. Kde veci sú jednoduché, jednoznačné, skutočné a zdravé. Hľadáme autentickosť. V minulosti.

Nejako tak si tie časy a záhradu pamätáme. Predstavujeme si, že by sme sa opäť učili tajomstvá byliniek, jedli menej liekov a liečili svojich blízkych. A na jeseň by sme bezstarostne sledovali vtáky, ako sa sťahujú zo severu na juh.

Žijeme tak, akoby sme si povedali, že keď bude najhoršie a ľudstvo si nebude vedieť rady, tak sa vrátime do tej záhrady. Ako márnotratný syn. Lenže záhrada, ako si ju predstavujeme, pre všetkých neexistuje. A aj keby sme na ňu po návrate do starorodičovskej dedinky natrafili, už by sme tam neostali. V tom stave predstavovanej nevinnosti.

Predstavujeme si, že hodnoty, o ktoré sa dnes často bojíme, boli v minulosti na dosah ruky. Ako keď stojíme pri jabloni. Obrusujeme hrany minulosti. Prach sa nám javí hviezdny. Chute nenapodobniteľné.

Aj rozprávky, ktoré nás ukolísali do sna, boli vraj skutočnejšie. Sme beznádejne sentimentálni. A tak často zabúdame na naše dnešky. Nepestujeme si záhrady, kde sa budú chcieť vracať dnešné deti. Popritom by sme mohli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pýtame sa, kedy sa to všetko zvrtlo? Niekedy nás sprevádza trýznivá myšlienka, akú opísal spisovateľ Elias Canetti, že od určitého bodu, ľudstvo opustilo realitu bez toho, aby si to všimlo. A všetko, čo sa udialo odvtedy, už nebolo pravdivé, a ako keby našou úlohou bolo nájsť ten bod, lebo kým sa to nestane, pretrváme vo svojej prítomnej deštrukcii.

Už nechceme dokonalé jablká

Keď sme boli deti, chceli sme dokonalé jablká. Mama nás presviedčala, že jablko nemá červíka. Dnes sa nám lesklé jablká bez jedinej chyby zdajú často podozrivé.

Vlastne ani neveríme, že dozreli a spadli zo skutočného konára. Často namiesto dokonalých naleštených jabĺk túžime po tých, ktoré sa rodia v pomyselných nepoškvrnených záhradách. A tak dnes dokonale zdravé jablko má mať svojho červa.

Moja stará mama, tak ako aj tá vaša, mala v záhrade starú jabloň. Jeden zo svojich pokrútených konárov mala podopretý barlou, aby sa nezlomil pod ťarchou jabĺk. Boli malé a bolo ich veľa, boli posiate čiernymi škvrnami, akoby sa nakazili kiahňami. Nechutili mi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Trhala som ich aj v čase, keď ešte neboli úplne zrelé. Zahryzla som sa a potom som ich hodila sliepkam, ktoré zvedavo prestrkovali hlavy cez škáry dreveného plota dvora.

Stará mama povedala, že by som nemala odtrhnúť ovocie, ktoré nechcem zjesť alebo z neho nebude lekvár. Zapamätala som si jej poučku. Vtedy som verila, že sa môžem naučiť úplne všetko, čo potrebujem vedieť o živote, v jej záhrade. Väčšina ľudí dnes podľa týchto poučiek nežije a trhá aj ovocie, ktoré nikdy nezje. Ani oni, ani nikto iný.

Na malom trhu na Dolných honoch občas kupujem malé škvrnité jablká. Z ľútosti, aby som mohla dať starej žene peniaze, a nie aby som ich jedla. Neviem, kde ich zbiera. Možno niekde popri ceste, nie v panenskej záhrade.

Návrat do záhrady je návrat do detstva

V záhrade som chodila bosá. Mastná zem sa po daždi roztvárala pod mojimi šľapajami, ako keď človek strčí prst do hustého slivkového lekváru.

Pamätám si ten mľaskavý zvuk a vidím pred sebou šľapaje. Umývali sme sa až večer. Nikto na nás nekričal, že máme špinavé nohy.

V kuchyni bola kamenná dlažba. V lete chladila.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Jakub Pavlús.

Ak niekto sľubuje prosperitu zdarma, majme sa na pozore.


1 h
Ukrajinskí vojaci pri vstupe do mesta Lyman.

Pevnosť sa už otriasa v základoch.


2 h

Vďačný fašista je oveľa lepší než ktokoľvek príčetný.


4 h
Nataša Holinová

Píše sa ďalšia kapitola do knihy Ako sme zatvárali mafiu.


17 h
SkryťZatvoriť reklamu