Dodatok koaličnej zmluvy, ktorý včera odpromovali, je čisto politicky výslužka Dankovi. Za mesiac indukovanej psychózy, ktorej klinické príznaky dostali honosný titul „kríza“, si predseda SNS vyslúžil odmenu stolovať po pondelkoch s Ficom a Bugárom.
Okrem toho sú novinkou koaličné rady aj v krajoch a okresoch, čo však nie je nič menšie než inštitucionalizácia partokracie. Okresné či krajské KR totiž môžu mať – z podstaty veci – iba jediný obsah: delenie funkcií od povaly až po pivnicu, od prednostov až po „svačinárov“.

Za dodatok, ku ktorému sa odrazil výpoveďou koaličnej zmluvy, platí však Danko nesmierne vysokú cenu: dve percentá z preferencií (priebežný stav), reputačné fiasko a strata vydieračského potenciálu, ktorý je to najcennejšie, čo má menšia koaličná strana.
V definitívnej istote, že SNS nevylezie až na stenu, utvrdila Fica kauza Richtera, kde mu s obnažovaním Danka pomohla, paradoxne, opozícia. A k tomu všetkému poníženie najciteľnejšie – Plavčan.