Ak Organizácia Spojených národov nakoniec odsúhlasí len čajový návrh sankcií proti Severnej Kórei pre námietky Ruska a Číny, bude to znieť ako ďalšia frustrujúca kapitola v snahe obmedziť nukleárne ambície nespratného režimu Kim Čong-una.
Viac o než o samotné kórejské zbrane však ide v tomto úsilí o zložitý valčík medzinárodných súperov, ktorí využívajú situáciu, aby (čo iné) pokračovali v politike inými prostriedkami.
Je všeobecne známe, že Čína by mohla urýchliť koniec krízy odsúhlasením účinných sankcií hlavne na dovoz ropy, ktorú Pchjongjang potrebuje na základné ekonomické fungovanie.

Ako už viackrát zaznelo, medzinárodné sankcie proti Iránu boli podstatné tvrdšie, než sú nové obmedzenia proti Severnej Kórei – nepatrí medzi ne ani len zaistenie osobného majetku Kima alebo členov jeho vlády.
Aby sme pochopili neochotu Číny efektívne tlačiť na svojho suseda, musíme vedieť nielen to, že sa Peking obáva potenciálnej destabilizácie a 25 miliónov možných utečencov v prípade, že by Kimov režim padol, ale aj fakt, že Čína využíva svoj postoj k sankciám ako zbraň proti USA, aby sa tak pokúsila ovplyvniť konanie Ameriky v spojitosti s Južnou Kóreou – konkrétne s umiestnením obranného vojenského systému THAAD na Kórejskom polostrove.