Keby sa Martina Lubyová uchádzala o eurofondy, možno by neuspela. Videli sme totiž, že hodnotitelia akosi mali vo zvyku osekať vedecké kapacity a nechať prejsť sitom „talenty z ulice“. Čo dodnes zostáva zo strany Plavčana – a povedzme si pravdu, Andreja Danka – bez vysvetlenia.
Naskutku si však nevieme predstaviť, ako Danko „cvičí“ s Lubyovou. A fantázia nám nestačí pri predstave, že nová ministerka šéfovi SNS s jemným úklonom otvára dvere.
Úspešnú akademičku v regionálnom školstve nepoznajú. Kto je nová ministerka školstva Čítajte Pretože Lubyová je kdesi celkom mimo doterajšieho univerza SNS. Z ktorého sme pod Dankom počuli náreky koalične utláčaných, Hrnka konšpirujúceho o tretej sile v RTVS, Pašku obhajujúceho novelu o ÚPN a samotného Danka zastrájajúceho sa, že cez neho neprejde na Slovensko ani islam a dokonca ani Istanbulský dohovor, keďže má také nešťastné meno.
S Lubyovou prichádza seriózna debata o migrácii, práci, vzdelávaní aj marginalizovaných komunitách. (A tými marginalizovanými sa nemyslí účasť SNS v koalícii.) Aspoň tak napovedá jej životopis. Naopak chýba akákoľvek stranícka indícia.
Ako sa dostala do užšieho výberu na post ministerky školstva, môžeme len hádať. Horší scenár je tento: školstvo sa už stalo takým problémovým rezortom, že prišlo aj na obsadenie postu odborníkom.
Máme aj lepší: Lubyovej post ponúkli – netušíme, čo si povedali či sľúbili – a ona prijala. Napríklad aj z číreho vlastenectva, o ktorom národniari síce čítajú bez papiera, ale o výsledkoch sme zatiaľ nechyrovali.
