Nonsensový kabaret pod názvom „koaličná kríza“ uvádzal v pondelok - údajne - záverečné dejstvo. Zmluvný dodatok, ktorý si vytrucoval, dostal Andrej Danko. A ministerstvo školstva od neho zase novú hlavu, keďže starú musel obetovať.

Koaličná rada, kde sa to stalo, posúva politickú realitu minimálne o predtuchu zázraku. Tým je prvá nominácia do vlády v histórii SNS, ktorej referencie nevzbudzujú pocity beznádeje a zmaru. Naopak, napovedajú, že by nemusela ublížiť (škodiť), ba dokonca mohla aj pomôcť.
Ako rozlúčkovú pointu krízy, ktorá „nepodlieha žiadnym logickým, politologickým ani marketingovým vzorcom“ (Radovan Choleva), asi musíme pripustiť toto: Danko zahladzuje svoje reputačné waterloo dôveryhodnou nomináciou.
To, že košatá členská základňa, ktorou sa „štandardná“ SNS tak zásadne líši od „neštandardnej“ opozície, nevie ponúknuť ani maketu človeka, čo by sa dal posadiť kamkoľvek, nie je irónia, ale prozaická realita strany.