Úplne najradšej mám tradičné ruské krpce. Teda, nie na nohách, ale pomník, ktorý im postavili v ich domovine, v Rusku. Až do minulého storočia tu boli najrozšírenejšou obuvou.
V roku 2012 týmto topánkam z lyka v starom kupeckom ruskom meste Viazma v Smolenskej oblasti odhalili sochu. Je pekná, pretože je jednoduchá.
Iľjičovia cez kopirák
Rusi milujú pomníky a pamiatky, po celej krajine je ich obrovské množstvo. Najviac sú v ruských mestách a obciach rozšírené sochy a busty velikánov histórie, štátnikov, spisovateľov a revolucionárov.
Najčastejšou tvárou je dodnes Vladimir Iľjič Lenin, vodca svetového proletariátu a zločinec k tomu. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou sovietskeho aj ruského monumentálneho umenia. Počas sovietskej éry bol oňho taký záujem, že sa niektoré diela museli odlievať sériovo. Ako záhradní trpaslíci, len v úplne iných rozmeroch.
Tak napríklad známy Leninov pamätník na Kalužskom námestí v Moskve od sochára Leva Jefimoviča Kerbeľa pre veľký úspech odliali ešte pre dvanásť ďalších miest a obcí. V celom Rusku je niekoľko tisíc kompletných Leninov a asi 20-tisíc hláv.
Po tom, čo odhalenie kultu osobnosti Josifa Visarjonoviča Stalina prinieslo aj likvidáciu jeho sôch, оdhadujem, že tesne za Leninom by mohol byť najčastejšie zvečňovanou osobnosťou svetovo preslávený básnik Alexander Sergejevič Puškin. Jeho socha je obvykle v centre obce a stretávajú sa pri nej zaľúbenci.
Oslava ruskej gilotíny
Teraz bude mať Rusko ďalšiu významnú sochu. Nový pamätník má na veky vekov pripomínať muža, ktorého meno pozná celý svet bez toho, žeby mnohí, ktorí ho vyslovujú, tušili, že jeho nositeľom bol generál, hrdina Ruska a doktor technických vied Michail Timofejevič Kalašnikov.
Štyri roky po jeho smrti sa moskovská radnica rozhodla, že sa centrum mesta bez neho nezaobíde a 19. septembra sochu slávnostne odhalia. Dielo Salavata Ščerbakova bude patriť do úplne inej kategórie, ako je mierumilovný a štýlovo čistý pamätník krpcov. „Svet je stále pohltený bojom dobra so zlom a presne to chcem vyjadriť," povedal o svojom výtvore sochár.
Je to monumentálna vec, akú Rusi milujú pre jej veľkosť, pompéznosť a patetickosť. Viac ako sedemmetrová postava konštruktéra zbraní s jeho „dieťaťom“ v rukách na pozadí polovice zemegule. „Za chrbtom celý svet, v rukách samopal," opísal jednoducho súsošie muža a zbrane slávny televízny komentátor Pavel Lobkov.
A pýta sa ako mnohí Moskovčania: prečo na križovatke ulíc Dolgorukovská a Malá Dmitrovka nie je socha ruského dramatika a spisovateľa Antona Pavloviča Čechova, ktorý tu prežil mnoho rokov, alebo Sergeja Vladimiroviča Obrazcova, ktorého bábkové divadlo je odtiaľto len sto metrov?
Prečo asi. Každý si môže myslieť to svoje. Trebárs, že kalašnikov s malým „k" dobyl celú planétu. Alebo že Kalašnikov bol najväčším vynálezcom zbraní na svete. Alebo že Rusko ovláda polovicu zeme.
A tiež, že pán Kalašnikov vynašiel stroj na zabíjanie, ktorým zavraždili a popravili milióny ľudí. S nejakým bábkovým divadlom sa to predsa vôbec nedá porovnávať. Krajina je to veľká, ale s krátkou pamäťou, zdá sa mi občas.
Ťažký osud šprotov
Pri Kalašnikovovi sa asi milenci schádzať nebudú a ani ja si tam nebudem s nikým dávať zraz. Rusko je však plné sôch, pomníkov a pamätníkov, ktoré sú výrazom neuveriteľnej invencie, osobitého zmyslu pre humor a tvorivého talentu.
