Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Každý, kto aspoň trochu sledoval správy o hurikáne Irma, si asi v určitom momente pomyslel, ktorý z reportérov bude prvý, koho odfúkne v živom vysielaní, prípadne zasiahne nejaká letiaca dopravná značka.
Je jasné, že ľudí treba informovať o najväčšej atlantickej búrke desaťročia. Informovanosť môže byť v takejto situácii otázkou prežitia. Ale treba na to do stredu hurikánu postaviť reportéra, ktorý ledva stojí na nohách a pre litre vody, čo mu bijú do tváre, a extrémny vietor nemôže poriadne povedať ani jednu súvislú vetu?
“Byť v ohrození je často súčasťou reportérskej práce. Aký je potom rozdiel medzi riskovaním života vo vojnových zónach alebo v silných búrkach?
„
Treba naozaj vidieť, ako sa novinár pripútava k budove alebo ako vedľa neho v živom vstupe pristane dopravná značka, aby ľudia pochopili, že hurikán je naozaj nebezpečný a treba evakuovať najrizikovejšie oblasti alebo aspoň nevychádzať von?
To bol totiž jeden z hlavných argumentov šéfov spravodajských staníc - ukázať ľuďom, že naozaj sa neoplatí neposlúchnuť varovania meteorológov a ísť tam, kam sa nemá. A ako najlepšie im to pretlmočiť?
