Autor je literárny vedec, pedagóg a spisovateľ
O nás ľuďoch sa hovorí, že sme používateľmi jazyka, no v skutočnosti je to skôr naopak. Väčšina nášho nešťastia má verbálny charakter.
Jazyk si s nami robí, čo chce. Niet divu, že spisovatelia, o ktorých sa dá predpokladať, že sa vyznajú v slovách, tak často kontrolujú svoje postoje v slovníku.
Dejiny sú dejinami určitých spôsobov vyjadrovania. V pamätných ponovembrových televíznych diskusiách tak sedeli oproti sebe obleky a svetre, zle padnúce frázy a voľná, autentická reč. Aj dnes patria jej aktéri k tomu najlepšiemu, čo si možno vypočuť.
“Reč súčasného predsedu vlády je ako laminátová podlaha, unavená z toho, čo všetko už musela zakryť, ponúka pevnú oporu jadra Európy v dekóre solídneho nemeckého duba.
„
Po „pomlčkovej vojne" Slovensko postupne hypnotizovali prejavy muža, o ktorom Petr Pithart výstižne konštatoval, že sa mu reč „tvoří v mluvidlech". Jeho komunikácia sa nezaťažovala pravdou.
Bola bez svedomia. Energická a bezbrehá sa valila na zaskočených poslucháčov. Slová v nej boli iba prostriedkom na to, aby vznikol hluk.
