Ak odpočítame Kotlebu a zrejme aj Kollárovu stranu, tak radikálnu zmenu politiky a vzplanutie populizmu, cez čo všetko prechádza západný civilizačný okruh, Slovensko nejako drsne nepociťuje. Aj dve strany v štádiu zrodu, ktoré sa v SR (až príliš) pomaly tvarujú, plánujú usadiť sa kdesi okolo stredu.
Pre združenie (?) Progresívne Slovensko, ako aj Beblavého skupinu – o nich bude reč – ozaj neplatí Reaganova poučka, že „kto hovorí, že nie je ľavica ani pravica, je ľavica“.
Hoci PS vyzerajú – tak z diaľky – doľava naklonení, po vstupe na scénu ich privíta realita okupovaného miesta. Môžu síce, spolu s euroliberálnou verejnosťou, „politologizovať“, že Smer nie je ozajstná ľavica.

Podstatnejšie pre „pozicionovanie“ PS sa ukáže vnímanie voliča, ktorému napr. práve teraz neodbytne – a deň čo deň – sa derie do ucha kampaň za minimálnu mzdu (500 eur). Aj keby Štefunko a spol. sa podujali presviedčať, že – napríklad – Smer ignoruje LGBTI aj gender otázky, podtatranský ľavicový volič nebude na nich zvedavý. Pričom – veľmi podstatné – mediálny priestor PS je (bude), teda oproti tomu Ficovmu, asi stotinový.