Autorka je dídžejka a producentka
Už som stará, zívla som si, dopila kávu a s frflaním dvihla svoj ctený zadok zo stoličky. Je piatok, v sobotu ma čaká vystúpenie v Nemecku, a keďže teleporty ani hyperloop nikto nepostavil, idem autom do Bratislavy, autobusom na viedenské letisko, lietadlom do Berlína a vlakom do Schwerinu.
Cestou zisťujem, že až taká stará nie som, ale zrejme budem chorá. Alebo sa aspoň mám na čo vyhovoriť. O meste Schwerin som doteraz veľa nepočula. Vedela som, že to bude jedno z provinčných menších mestečiek.
Pri lietaní na takéto krátke vzdialenosti ma baví, že všetky prípravy trvajú dlhšie ako let samotný. To už palubní sprievodcovia, lebo tak sa letušky a ich mužské ekvivalenty nazývajú, pretekajú, aby stihli odcvičiť etudu na tému čo robiť, keby sme náhodou mali spadnúť.
Baterku na telefóne si ešte nechcem vybiť, takže vyberám časopis, v ktorom som robila rozhovor, a príjemne prekvapená zisťujem, že aj v našom strednom prúde niekto dokáže ukázať xenofóbii a zvlášť islamofóbii vztýčený ukazovák.
Kým posádka lietadla stihne rozdať mikuláša a pozbierať odpadky, pristávame v Berlíne. Už len absolvovať ďalšie dve a pol hodiny vo vlaku.
