Autor je analytikom v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy (DGAP)
Koncom augusta sa francúzsky prezident Emmanuel Macron vydal na diplomatickú cestu po strednej a východnej Európe. Načasovanie jeho cesty bolo kuriózne, keďže sa odohrala týždeň pred očakávaným zverejnením návrhov na transformáciu prísneho francúzskeho trhu práce – považovaného za prvú veľkú skúšku jeho prezidentskej funkcie – a v rámci rýchleho úpadku obľúbenosti.
Iba pár mesiacov po celonárodnom víťazstve v prezidentských voľbách ukázal istý prieskum Macronovu popularitu len na 36 percentách a niekoľko správ potvrdilo, že prezidentov tím horúčkovito premýšľa, ako tento kurz zlepšiť.
Macronove destinácie však rozhodne neboli náhodné. Do cestovného plánu zahrnul Rakúsko, Rumunsko a Bulharsko – tri krajiny, ktoré budú mať striedavé polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie v rokoch 2018 a 2019, kľúčových pre Macronove ambiciózne plány na reformu EÚ.
“Prezidenta Macrona v zásade pokúšajú presne tie sirény populizmu, proti ktorým tak obdivuhodne zmobilizoval veľké vrstvy francúzskej spoločnosti v nedávnych voľbách.
„
Ako súčasť starostlivo pripraveného programu sa francúzsky prezident stretol aj s hlavami Českej republiky a Slovenska, ktoré sú momentálne konštruktívnymi členmi takzvanej Visegrádskej skupiny (V4).
Druhou polovicou tohto zoskupenia je neliberálny pár, Poľsko a Maďarsko, ktoré Macron kritizuje za to, že sú v rozpore s demokratickými hodnotami EÚ a že berú Úniu ako "supermarket".
Čo primalo Macrona vydať sa na východ v takom citlivom okamihu? A čo sme zistili o prístupe prezidenta Macrona k strednej a východnej Európe?
Prečo prišiel
Podľa agentúry AFP bola celá cesta zamýšľaná ako zlepšenie francúzskeho prístupu k východu. Ministerka pre európske záležitosti Nathalie Loiseauová uznala, že Paríž východnú Európu v minulosti ignoroval, a predstavila Macronovu okružnú jazdu ako signál, že sa to zmení. "Každý európsky štát má svoje miesto a svoj význam v prebiehajúcej diskusii o európskej reforme," povedala pre Euractiv.
A skutočne: ak si vezmeme Macronovo nedávne stretnutie s premiérmi V4 na začiatku jeho prvej Európskej rady v júni 2017, začal svoju prezidentúru dvoma stretnutiami s vodcami zo strednej a z východnej Európy.
V úvodníku z 26. augusta poukázali Financial Times na fakt, že dva veľké ciele Macronovho prezidentského pôsobenia, povzbudenie francúzskej ekonomiky a opätovné rozbehnutie EÚ, sú navzájom prepojené.
Ak si chce Macron zaistiť podporu Nemecka pre užšiu integráciu Únie, musí zvládnuť reformu domáceho hospodárstva a získať podporu Francúzov pre nepopulárne zmeny. Musí ukázať, že mení spôsob, akým EÚ funguje.
A najnovšie, trhovo orientované členské štáty EÚ s nízkymi mzdami a otvorenými ekonomikami sú nachystané oponovať Macronovej iniciatíve sprísniť pracovné pravidlá Únie, lebo by to bolo proti záujmom ich občanov.
Takže hlavným krátkodobým cieľom jeho diplomatickej cesty bolo pripraviť pôdu pre zmeny v úniovej smernici o "vyslaných pracovníkoch". Macron v predvolebnej kampani prisľúbil, že ochráni francúzskych pracujúcich pred "sociálnym dumpingom" z chudobnejších členských krajín, a teraz potrebuje úspešné riešenie tohto problému na októbrovom summite EÚ.
Poliakov sa to týka viac
Na začiatku cesty sa Macron stretol s rakúskym premiérom Kernom – spojencom v otázke revízie smernice EÚ o "vyslaných pracovníkoch". Neskôr sa k nim pridali slovenský premiér Robert Fico a český premiér Bohuslav Sobotka, sociálni demokrati ako Kern, a spolu oživili nový regionálny formát nazývaný Slavkovská trojka.
Nový francúzsky prezident hral na strunu vznikajúcich regionálnych rozdielov v strednej Európe. Tým, že Macron pribral pragmatickejšiu polovicu Visegrádskej štvorky, ktorá celkom účinne oponovala západoeurópskym štátom pri niektorých iniciatívach Únie – hlavne týkajúcich sa migrácie –, sa zároveň vyhol druhým, nekompromisnejším visegrádskym krajinám – Poľsku a Maďarsku –, ktoré sú menej náchylné na kompromisy pri tejto smernici.
V neposlednom rade preto, že najmä Poliaci sú oveľa viac postihnutí ako Česi a Slováci. V roku 2015 existovalo 450 000 poľských "vyslaných pracovníkov", čo je takmer štvrtina celkového počtu v Únii.
Kto je vyslaný pracovník
"Vyslaný pracovník" je zamestnanec, ktorého zamestnávateľ dočasne poslal poskytovať službu v inom členskom štáte Únie. Umožňuje to poskytovateľovi služby získať zákazku v inej krajine a vyslať tam zamestnancov, aby ju vykonali, pričom naďalej platia odvody a dane vo svojej domovine počas najviac dvoch rokov.
