ý postoj parlamentných robotníkov, ktorí pri podpore tejto novely nepodľahli nátlaku koaličných partnerov. Podľa kuloárnych informácií z rokovania parlamentu totiž robotníci dostávali neuveriteľne lákavé ponuky, aby sa zriekli svojej podpory. Najvýstižnejšou charakteristikou ich postoja bolo slovo zaťatosť. Vzhľadom na zmenu vlastníkov bánk - privatizáciu - je však najpodstatnejšie niečo iné. Doposiaľ bol majiteľom celého, väčšinového alebo kontrolného balíka akcií štyroch najväčších finančných inštitúcií Fond národného majetku. Privatizáciou by sa majiteľmi týchto podielov stali súkromní vlastníci - zrejme veľké priemyselné podniky. Zástupcovia FNM v orgánoch bánk nie sú dob-rými správcami, často hlasujú v zhode s menšinovými vlastníkmi - napríklad s VSŽ v Investičnej a rozvojovej banke - aj proti záujmom FNM. Neadresný vlastník - FNM - vytvára všetky predpoklady pre nehospodárne a nerozumné správanie, čo je v prípade týchto inštitúcií mimoriadne nebezpečné. Je teda otázne, či neprivatizovanie prospeje samotným bankám a celej ekonomike. Ďalšou možnosťou je predaj týchto akcií veľkým podnikom. Každý veľký podnik však bankám dlhuje a po získaní vlastníctva by sa tak stal sám sebe dlžníkom, čo vyvoláva oprávnené pochybnosti o následnom komerčnom prístupe. Nehovoriac o tom, že napríklad najväčší záujemca o banky - VSŽ Košice - sa ústami svojho prezidenta J. Smereka netají tým, že banky potrebuje "na financovanie rizikových aktivít" napríklad v Juhoslávii. Najrozumnejšou možnosťou je zrejme vstup zahraničných investorov. Tí však pre politickú a legislatívnu nestabilitu a neochotu dodržiavať zákony Slovensko zatiaľ obchádzajú. Riešenie problému bánk je asi kľúčom k riešeniu mnohých iných problémov slovenskej ekonomiky. Zdá sa však, že Slovensko ani v tejto oblasti nemá ľudí, ktorí sú schopní normálne riešiť normálne problémy.