PÍŠE IVAN BURAJ - FÓRUM

Púť do Compostely nám pripomína stratené ideály

Všetci pocestní sa v jednu chvíľu stretli, aby sa stručne pozdravili „buen camino“, a aby sa hneď potom aj rozišli.

Santiago de Compostela. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je filozof a vysokoškolský pedagóg

V duchu myšlienky, ktorú ešte kedysi dávnejšie formuloval Hegel, že plávať sa naučíme plávaním, sme sa spolu s manželkou bez väčšieho váhania rozhodli toto leto vyskúšať si známu pútnickú cestu do Santiaga de Compostely.

Ktorú azda najviac spopularizoval brazílsky spisovateľ Paulo Coelho a ktorú nikto, kto sa jej aspoň raz zúčastnil, zrejme nenazve inak ako camino.

Bez hypotézy, že iný svet je možný, neexistuje politika, ale iba administratívne riadenie ľudí.

Ernst Bloch

Opísať túto púť je ťažké. Každý ju totiž prežíva inak. Každý jej pripisuje iný význam. Každý v nej hľadá niečo iné. Niektorým – a tých je asi najviac – ide o zhodnotenie, respektíve prehodnotenie doterajšieho života, jeho zmyslu, cieľu, vzťahov k druhým ľuďom. Iným „len“ o preverenie svojich fyzických a duševných schopností. A ďalším o jedno i druhé.

Jeden z nápisov po ceste napríklad hlása: nie cesta je prekážkou, ale prekážkou sme my. A túto myšlienku akoby dopĺňala iná, ktorú som si prečítal na jednom cestnom míľniku: život je krátky, ale široký.

Topánky na míľnikoch

S istou nostalgiou spomínam napríklad na romantickú, priam idylickú prírodu s do neba sa týčiacimi eukalyptami, s krásne, do zelena sfarbenými borovicami, s machom obrastenými dubmi, s divokými a neobyčajne vysokými papraďami, s množstvom zelených pastvín plných stád hovädzieho dobytka, oviec a koní, so šumiacimi riečkami, potokmi a s nespočetnými horskými prameňmi.

Alebo na maličké, skromne vybavené, ale o to zaujímavejšie stredoveké kostolíky. S ktorými kontrastujú zvyčajne k nim pristavené cintoríny s veľkolepo a bohato vyzdobenými náhrobnými kameňmi.

Spomínam tiež na väčšie či menšie usadlosti roztrúsené po kopcoch i v údoliach, ktoré by neboli možno ničím pozoruhodné nebyť toho, že pri každom dome stojí pre španielsku Galíciu typická komora na uskladnenie úrody. Tvarom pripomína skôr malú kaplnku o to viac, že každú z nich završuje aspoň jeden kríž, ktorý má chrániť túto úrodu.

Alebo na všadeprítomné míľniky vyznačujúce počet kilometrov, ktorý ešte zostáva na ceste do Compostely. Ale tiež popísané už spomenutými myšlienkami alebo odkazmi prechádzajúcich pútnikov, či korunované - stále viac, čím sme sa viac blížili k cieľu - odloženými pútnickými topánkami.

Dočasné spoločenstvo

A vrelo si takisto spomínam na poslednú zastávku na púti. Na vrch de Gozo s veľkým krížom, z ktorého je prvý výhľad na túžobne očakávané Santiago de Compostela.

No čo mi najviac utkvelo z celej cesty v pamäti boli predsa len ľudia. Veľkí a malí, mladí a starí, silní a slabší, zdraví a menej zdraví (áno, boli medzi nimi i ľudia rozlične hendikepovaní), muži a ženy, bohatí a chudobní, Američania, Japonci, Austrálčania, Francúzi, Angličania, Nemci, Poliaci, pravdaže Španieli či Slováci.

Skrátka všetci títo sa v jednu chvíľu stretli, aby sa stručne pozdravili „buen camino“ (čo každý vyslovoval „bonkamino“) a aby sa hneď potom aj rozišli. Lebo mali iné tempo alebo skrátka chceli kráčať sami.

A k tomuto unikátnemu, hoci len dočasnému spoločenstvu sa na celej trase cesty aspoň symbolicky pridávali tiež miestni obyvatelia, keď vás tiež zdravili „bonkamino“. Akoby nám tým ustavične pripomínali: sme s vami a sme pripravení vám kedykoľvek pomôcť či už radami, alebo poskytnutím prístrešia, jedla, vody.

Takto som si po dlhom čase znovu jasne uvedomil silu jednoty a solidarity ľudí, možnosti, ktorá je schopná vzniknúť, keby...

Nedružná družnosť politiky

Proti tomuto duchu prirodzenej jednoty a solidarity akoby vždy stojí každodenná realita, najmä realita politiky. Tej politiky, ktorá v prvom rade rozdeľuje, vytvára Kantovými slovami „nedružnú družnosť“.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52WY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52WY na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.

KOMENTÁRE

Rok 1995: Keď Mečiar zabával vtipmi na úrovni piatej cenovej skupiny

Slovensko preniklo medzi hokejovú elitu.

Neprehliadnite tiež

Faktúra z vlastnej hlavy? (Mandor)

Mandorova karikatúra na piatok

SME 25 rokov

Rok 1996: Sledovali nás a odpočúvali

Denník SME bol pre Vladimíra Mečiara od začiatku ako červená muleta pre býka.

SME 25 rokov

Rok 1996: Samoliečenie Slovenska

Tiene tohto obdobia doliehajú až do súčasnosti.

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

STĺPČEK MÁRIUSA KOPCSAYA

Superstratový Aurel

Neefektívny spôsob, akým využívame projekty z oblasti IT, je všeobecne známy.