Správa o stave (E) Únie“, ktorú v týždni predniesol Jean-Claude Juncker, vraj „niesla aj slovenský rukopis“. Pochvaľoval si štátny tajomník Korčok (momentálne takmer minister - Lajčák predsedá VZ OSN), čoho dôkazom bola pasáž o neprijateľnosti dvojakého štandardu potravín. No.
Za rovnosť rybích prstov a kakaa v celej dvadsaťsedmičke sa šéf Komisie ozaj zasadil, v omnoho podstatnejšej veci sa však dostal do sporu s ideológiou, ktorá sa dnes šíri z Bratislavy.
Politický top moment správy, ktorý reportovali ako „highlight“ všetci pozorovatelia, bola výzva predsedu EK, že eurom by mali platiť všetci členovia EÚ.
Táto pozvánka k spoločnej mene sa dá čítať len ako presvedčenie Junckera (čiže celej Komisie), že si neželá, aby sa dvadsaťsedmička delila na tzv. „jadro“ a vonkajší „obal“.
Samozrejme, eurozóna je už dnes „najrýchlejším pruhom“ integrácie, a keby sa k nej pridal aj „neeurový“ zvyšok členstva, výraz „jadro“ – mantra predsedu Fica - by zostal bez obsahu. Vzdialenosť medzi svojou vôľou a realitou si Juncker iste uvedomuje, ale výstižnejšie prejaviť vôľu predísť roztváraniu nožníc medzi akousi „super EÚ“ a perifériou už nemohol.