Autori spolupracovali na zahraničnopolitickej vízii strany SPOLU - občianska demokracia
Pred viac ako trinástimi rokmi vstúpilo Slovensko do Európskej únie a NATO. Zdalo sa, že nastal koniec histórie. Zdalo sa, že sa konečne môžeme sústrediť na domáce problémy.
Veľké krízy - hospodárska a migračná -, ako aj ozbrojená agresia proti nášmu najväčšiemu susedovi a odchod Británie z Únie však dokazujú, že dejiny sa neskončili. Žiaľ, Slovensku práve v tejto situácii chýba jasná európska a globalizačná stratégia.
“Za zásadné riziko pre Slovensko považujeme, že sa stane novou Sicíliou: ekonomicky slabou, skorumpovanou perifériou, závislou od cudzích peňazí.
„
Pre všetkých, ktorí pracujeme na príprave novej politickej strany, pritom ide o kľúčovú otázku. SPOLU - občianska demokracia považuje Európsku úniu a miesto Slovenska v nej za zásadné.
Paradoxne, práve v takejto existenciálnej otázke svoje postoje aspoň trochu uceleným spôsobom formulovali len dve ďalšie politické strany: Smer a SaS. Ich odpovede však považujeme za nedostatočné a ponúkame vlastnú predstavu o úlohe Slovenska v Európskej únii.
Nedostatočné odpovede Smeru a SaS
Lídri Smeru aj SaS riešia najmä naše miesto v inštitúciách Európskej únie, to však nestačí. Naše miesto v Európe určíme najmä tým, čo budeme robiť doma. V európskom jadre predsa dlhodobo sú tak Grécko a Taliansko, ako aj Holandsko a Rakúsko. Rozdiel nie je v Európe, ale vo vnútornom vývoji.
Mená Beblavého ani Štefunka na úspech strán stačiť nebudú Čítajte Domáce úlohy práve preto nemôžeme oddeľovať od našej zahraničnej politiky.
Oficiálny proeurópsky postoj Smeru vnímame pozitívne, no zároveň vieme, že je prázdny a účelový. Robert Fico bol kedysi komunistom, neskôr katolíkom, dnes je rovnakým Európanom. Jeho domáca politika je navyše v priamom rozpore so zahraničnopolitickou rétorikou.
Chceme hrať prvú európsku ligu? Musíme dobudovať inštitúcie štátu a obmedziť korupciu. Inak síce budeme v jadre, ale s Ficom sa slovenský príbeh v EÚ bude podobať na ten grécky.
Manifest domáceho majstra: Sulík má rád svoje auto, no nevie ho opraviť Čítajte A čo Richard Sulík? Ten európsky projekt nielen neustále podrýva, ale neponúka ani žiadnu alternatívu. Za ňu nepovažujeme dokument zverejnený na jar. Z neho sme sa totiž dozvedeli len to, ako by Únia mala vyzerať, ak by ju Richard Sulík tvoril, diskutujúc sám so sebou.
Sme presvedčení, že skutočná diskusia by mala byť o týchto otázkach: Čo chceme presadiť? Čo chceme prijať? Kde sú naše červené čiary, ktoré budeme brániť?
Úloha EÚ: spolupráca a zodpovednosť
SPOLU - občianska demokracia bude jednoznačne proeurópska, to však nestačí. Máme jasnú predstavu o tom, čo by EÚ mala robiť a aké sú naše politické priority.
Naším ideálom je štíhla a fungujúca federálna štruktúra založená na jasných a vymáhateľných pravidlách. Takáto Únia sa zameriava na kľúčové témy, s ktorými si členské štáty nevedia poradiť samy.
Zásadnou prioritou sú pre nás kroky, ktoré Úniu ochránia pred krízami, aké sme v ostatných rokoch zažili. Potrebujeme spoločný postup, kľúčové je pochopenie, že spolupráca je nielen nevyhnutná, ale hlavne v našom záujme.
Za najdôležitejšie považujeme dobudovanie eurozóny, ochranu vonkajších hraníc a bezpečné susedstvo EÚ.
Práve kríza eurozóny ukázala, že menovú úniu môže zničiť aj jednorazový úder v prípade, ak nemá pevné ochranné mechanizmy. Preto vznikli Európsky stabilizačný mechanizmus aj "euroskupina", ktorým však chýba demokratická kontrola.
Ak sa jeho rozhodnutia nebudú diať za zatvorenými dverami, môže mať zmysel aj spoločný minister financií celej eurozóny.
Sme pripravení aj ponocovať. Ale eurozónu treba dobudovať Čítajte Rovnako sme za bankovú úniu či pomoc štátom, v ktorých prudko stúpne nezamestnanosť. Musí však ísť o pomoc na princípe zodpovednosti jednotlivých krajín. Svoje problémy si každý musí riešiť sám - ak to presahuje jeho možnosti, dostane pomocnú ruku.
Jeho povinnosťou však je takúto pomoc neskôr do spoločného mešca vrátiť.
Pomoc pri hranici aj v Sýrii
K súčasnej migrácii prispievajú dva faktory: nestabilita v severnej Afrike a na Blízkom východe, ale aj pomalé budovanie spoločnej európskej azylovej politiky a ochrany hraníc.
