Policajný prezident Gašpar podal trestné oznámenie pre únik informácií, ktoré mali diskreditovať prezidenta Kisku. Je to jediná možná reakcia, ak nemá vzniknúť dojem účelovosti – že vynášanie dôverností na svetlo božie sa vládnej moci raz hodí, a inokedy zasa nie.
Práve v tomto čase totiž napríklad prebieha súd proti poslaneckému asistentovi Rybaničovi, ktorému hrozí väzenie pre porušenie bankového tajomstva.

(Pripomeňme však, že kým Rybanič konal síce nesprávne, ale v duchu verejného záujmu – v snahe odhaliť podvod či jeho prípadné politické krytie –, anonymovi v prípade Kisku išlo len o jeho škandalizáciu. To na margo Gašparových náznakov, že za zavedením pochybných praktík treba hľadať „asistentov poslancov“, a teda opozíciu.)
Pochopiteľne si predstavitelia vládnej moci dávajú veľký pozor, aby – aj keď si možno mädlia ruky, že aj na toho svätca Kisku konečne niekto niečo má – nebolo ich radostné šúchanie dlaní veľmi počuť.
Motívy „antikiska“ kampane napokon môžu byť rozličné: snaha vyradiť ho z aktívnejšej účasti v politickom zápase (trúbenie na predčasné voľby?), alebo predzvesť ďalších obvinení, ktoré môžu prísť v rámci mierneho a regulovaného pokroku v boji proti korupcii, pričom Kiskov príklad má utvrdiť dojem, že na čierne ovce nemá monopol iba koalícia.