Barmská líderka Aun Schan Su Ťij sa nezúčastní na stredajšom rokovaní na pôde OSN, ktoré sa má zaoberať osudom prenasledovanej moslimskej minority Rohingov v jej krajine.
Namiesto toho zrejme chystá úslužnejšiu reč o deň skôr doma, kde chce apelovať na „národné zmierenie a pokoj“, bez výčitiek na adresu barmskej armády, ktorá od konca augusta rozpútala ďalšie etnické čistky a nútila stovky tisíc Rohingov utiecť zo svojich domov.
Je viac než jasné, že Su Ťij už prišla o svoju medzinárodnú slávu a uznanie, ktoré ziskala po pätnástich rokoch v domácej väzbe za svoj odpor proti vojenskej junte, ktorá vtedy Barmu (Mjanmarsko) ovládala.
Mnohí svetoví lídri sa pýtajú, ako je možne, že osobnosť, ktorá v roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier a ktorá je uznávaná ako morálna vodkyňa svojej krajiny – a ktorá sama bojovala za ľudské práva svojich občanov –, mohla takým chladným spôsobom mlčať v prípade Rohingov, najmä keď je jasné, že diskriminácia proti nim pramení z etnických a náboženských predsudkov (Rohingovia sú moslimovia s tmavšou pleťou, kým majoritná populácia sú budhisti so svetlejšou kožou).
„Ak cenou vášho vzostupu na najvyšší úrad v Mjanmarsku je vaše mlčanie, potom je to cena privysoká,“ napísal ďalší laureát Nobelovej ceny arcibiskup Desmond Tutu.
