Vzťah Rómov a cirkvi v Gemeri je ukážkovým príkladom nezamýšľanej segregácie. Je síce nevedomá, ale môže poslúžiť ako typický model aj pre iné oblasti spolužitia majority s minoritou.
Netreba rovno stavať múry. Tam ich radšej nikto ani nepomenúva. Ako sa hovorí, my nie sme rasisti, ale... Ale oni do kostola aj tak nechodia, prídu nanajvýš tak na krst a na pohreb.

Netreba rovno písať na brány, takých tu nechceme, rovnako ako to dnes mnohí píšu do pracovných ponúk.
Brázda je za tie desaťročia dostatočne hlboká aj bez toho. Prekročiť ju je prirodzene ťažké a mnohí duchovní ju, keď už neprehlbujú, tak minimálne nezaceľujú.
Ale vzťah cirkev – Rómovia ponúka aj návody, ako tieto brázdy premosťovať a ukazovať obojstranne výhodnejšiu cestu. Napríklad dať deťom iný svet než len osadu, aby mali motiváciu z nej napokon vyjsť, alebo aspoň prizvať veriacich Rómov na bohoslužby.
Kňazi, ktorí to dokázali, by sa v čase, keď časť duchovných opäť chváli Tisa, mali stať príkladom. Nielen pre svoje ovečky ale najmä pre veľkú časť svojich kolegov.