Autori sú členmi OZ Progresívne Slovensko
Je súčasné Slovensko naozaj tým najlepším z možných svetov? Napriek mnohým nesporným úspechom a povzbudivým štatistikám silnie v spoločnosti pocit, že to tak nie je.
Krajina zdanlivo funguje, no v skutočnosti prešľapuje na mieste. Hromadia sa v nej neriešené problémy, ktoré brzdia jej potenciál a ohrozujú našu budúcnosť.
Za posledné desaťročie neprebehla ani jedna zásadná reforma verejných politík, ktorá by Slovensko pripravila na výzvy 21. storočia. Náš hospodársky rast patrí k najrýchlejším v Európe, ale nedokážeme vytvoriť ekonomické príležitosti pre ľudí, ktorí ich najviac potrebujú.
“Postkomunistický model modernizácie sa vyčerpal. Zmenilo sa nielen prostredie – európske aj globálne, ale aj naše vlastné nároky a očakávania.
„
Vyberáme čoraz viac daní, ale školstvo a zdravotníctvo ostávajú zanedbané, nehovoriac o vede, či inovatívnej ekonomike. Rozširujeme mestá a budujeme nové cesty, ale nepestujeme úctu k verejnému priestoru, kultúre a prírode.
Štát a jeho inštitúcie, ktoré majú byť symbolom spoločného dobra, sú v očiach verejnosti symbolom nekompetentnosti a korupcie. Politická debata je vyprázdnená, neschopná nahliadnuť za obzor aktuálnych sporov a škandálov.
V spoločnosti medzitým narastá frustrácia. Pozorujeme ju všade – v diskusiách na sociálnych sieťach, na protikorupčných protestoch, v hromadnom odchode mladých za štúdiom a prácou do zahraničia, či v sympatiách k extrémistickým spodným prúdom.
Krajina s potenciálom
Moderné Slovensko je pritom mimoriadne úspešným príbehom, plnom pozoruhodných vzopätí, často aj zoči-voči nepriazni dejín. Pred 120 rokmi sme mali len 100 maturantov a žiadnu univerzitu. Dnes završujeme 25 rokov existencie samostatného štátu ako spolutvorcovia demokratickej Európy.
Mená Beblavého ani Štefunka na úspech strán stačiť nebudú Čítajte Vďačíme za to odhodlaniu a obetiam mnohých generácií v zápase o slobodu a demokratickú emancipáciu: od obrodeneckých spisovateľov po hnutie hlasistov v 19. storočí, od prvorepublikových agrárnikov a sociálnych demokratov po protifašistických bojovníkov v Povstaní, od slovenských lídrov Pražskej jari po podzemnú cirkev a disidentské a ochranárske združenia v časoch normalizácie, od novembra 1989 po zlomové voľby v roku 1998.
Pokrok v slovenských dejinách nikdy nebol dielom náhody ani zásluhou jedného výnimočného lídra, ale výsledkom spoločného úsilia rôznych skupín ľudí, ktorým nebol ľahostajný osud národa.
Dnes máme tie najlepšie predpoklady nadviazať na ich odkaz. Východisková pozícia Slovenska je v mnohých ohľadoch lepšia než v okolitých štátoch. Naše liberálno-demokratické inštitúcie vykazujú odolnosť, aká je v dnešnom stredoeurópskom kontexte skôr výnimkou.
Makroekonomická aj fiškálna situácia je priaznivá a Slovensko je ako člen Eurozóny na ceste do tvoriaceho sa jadra európskej integrácie.
To, čo nám však chýba, je vízia vlastnej budúcnosti. Posledným výrazným modernizačným projektom bol náš vstup do EÚ a NATO spojený s reformami zo začiatku tisícročia.
Pokrok sme chápali ako dobiehanie „Západu“ po stratených dekádach komunizmu a rokoch mečiarizmu. Ekonomicky sme sa stotožnili s obrazom tatranského tigra – krajiny s atraktívnym prostredím pre zahraničné investície.
Progresívne Slovensko získalo podpisy pre vznik politického hnutia Čítajte Keďže žiadna nová veľká idea rozvoja neprišla, v tomto obraze sme ustrnuli dodnes, hoci svet okolo sa medzitým radikálne zmenil. Keď sa dnes obzrieme okolo seba, zistíme, že svet bezstarostnej globalizácie a priaznivej geopolitickej situácie, ktorý nabudil tatranského tigra, je nenávratne preč.
A s ním aj potenciál intenzívneho hospodárskeho rastu založeného na lacnej pracovnej sile, nízkych sociálnych a environmentálnych štandardoch či stabilnom prísune eurofondov.
Postkomunistický model modernizácie sa vyčerpal. Zmenilo sa nielen prostredie – európske aj globálne, ale aj naše vlastné nároky a očakávania. Ako teda nájsť novú víziu budúcnosti? Ako pretaviť súčasnú nespokojnosť do pozitívnej a sústredenej energie, ktorá pohne krajinou?
Krajina, ktorá dospela
Kľúč k rozvoju Slovenska v najbližšej dekáde – v ére technologických zmien, geopolitických otrasov a prechodu na obnoviteľné zdroje – je inde než sme ho hľadali doteraz.
